O čom je TTSK

Reklama

 

 

 

 

Tak znel názov prvej časti seriálu otázok a odpovedí týkajúcich sa samosprávneho kraja. V Žiwlli som sa však v utorok nemal s kým na túto tému porozprávať. Nikto neprišiel. Škoda.

Takže aspoň takto písomne to skúsim zhrnúť:

Reklama

 

Niečo z histórie – Po roku 1989 sa štátna moc začala decentralizovať najskôr vytvorením obecných samospráv v roku 1990. Decentralizácia bola presadzovaná hlavne z dôvodu presunu výkonnej, zákonodarnej ako aj súdnej moci bližšie ku konkrétnym problémom, ľuďom, oblastiam, aby sa jednoduchšie dali riešiť špecifické úlohy pre dané regióny – mestá a obce. Samozrejme na obce prešli len niektoré právomoci a kompetencie a celý systém sa postupne dopĺňal a menil. Vznikli mestské a obecné zastupiteľstvá definovala sa úloha primátorov a starostov. Vznikli kontrolné orgány. Následne okolo roku 1998 začala Dzurindova vláda pripravovať II. stupeň decentralizácie na úrovni krajov, tak ako je to vo väčšine demokratických krajín v Európe. Do roku 2001 pripravili zákon a sporili sa o hraniciach a počte týchto novovznikajúcich územných celkov. Či ich má byť 8 alebo 12, či dokonca ponechať pôvodné 3 kraje + Bratislavu. Nakoniec vzniklo 8 krajov s podobným rozdelením moci ako na obecnej úrovni – predseda samosprávneho kraja, zastupiteľstvo, úrad, kontrolór, komisie.

Samosprávny kraj je vlastne právnickou osobou, ktorej štatutárom je predseda, teda podpisuje všetky dokumenty a je zodpovedný za samosprávu navonok. Samosprávny kraj vlastní a spravuje zverený majetok. Zákonodarnú moc má zastupiteľstvo (prijíma VZNká), výkonnú, čiže administratívno-organizačnú funkciu má úrad, ktorý zriaďuje predseda na základe odsúhlasenia zastupiteľstvom a tiež právnické osoby zriaďované krajom. Súdnu čiže kontrolnú činnosť vykonáva zastupiteľstvom volený hlavný kontrolór, ale aj jednotlivý poslanci zastupiteľstva a samozrejme aj štát má možnosť kontrolovať samosprávu cez Národný kontrolný úrad. Zastupiteľstvo si volí komisie, ktoré sú poradným orgánom. Povinné zo zákona sú mandátová komisia a finančná komisia.

Reklama

 

 

S postupným prechodom kompetencií zo štátu na krajské samosprávy bol zadefinovaný aj spôsob financovania samosprávy. V prvom období to bolo priamou dotáciou zo štátneho rozpočtu a od roku 2004 bol zadefinovaný princíp prerozdeľovania daní právnických a fyzických osôb do štátu a samospráv. V súčasnosti je to približne v pomere 70 percent obce, 23 percent kraj a zvyšok štát. Podľa rozpočtu je to v Trnavskom samosprávnom kraji rozpočtovaná položka cca. 44 mil. EUR. Ďalej bolo štátom určené, že daň z motorových vozidiel pripadá kraju, keďže spravujú cesty 2. a 3. triedy. Pre TTSK je to cca. 16 mil. EUR. Nedaňové príjmy činia cca. 8 mil. EUR. Poslednou zaujímavou plusovou položkou rozpočtu kraja je transfer zo štátneho rozpočtu pre „krajské školy“ a to pre TTSK vo výške 35 mil. EUR. Celkovo má príjmová časť rozpočtu v Trnave hodnotu 105 mil. EUR.

Ako som už spomenul krajské samosprávy dostali určité kompetencie, ktoré delíme na originálne a delegované.  Originálne si kraj riadi sám, len s dodržiavaním ústavy a zákonov, delegované sú prenesené len čiastočne zo štátu a ten má možnosť ich ovplyvňovať aj smernicami ministerstiev a pod. K delegovaným patrí hlavne stredné školstvo, ktoré v rovine výdavkov rozpočtu pohltí vlastne celých 35 mil EUR z transferu v príjmoch. Z originálnych kompetencií má najvyššie finančné nároky oblasť sociálnej pomoci 17 mil. EUR, podpora SAD 11 mil EUR, údržba ciest a oblasť školstva každá 7 mil. EUR, zdravotníctvo a kultúra po 4 mil. EUR. Zaujímavou položkou je aj financovanie úradu ako takého, ktorý má v Trnave cca. 220 zamestnancov a jeho náklady sú v rozpočte 11 mil. EUR.

Na záver malé zhrnutie oblastí, ktoré má samosprávny kraj vo svojich kompetenciách: DOPRAVA – správa ciest 2. a 3. triedy, oblastná SAD; ŠKOLSTVO – KULTÚRA – ŠPORT – stredné školy, učilištia, internáty, múzeá, knižnice, divadlá; ZDRAVOTNÍCTVO – nemocnice, polikliniky; SOCIÁLNE SLUŽBY – domovy soc., služieb, krízové centrá, útulky; REGIONÁLNY ROZVOJ – čerpanie fondov na rozvoj, cestovný ruch, cezhraničná spolupráca, rozvoj vidieka, životné prostredie, civilná obrana.

Autor: Jozef Drahovský

Reklama