O čom je pamiatka zosnulých?

Reklama

 

 

 

 

Každoročne spolu s manželom a deťmi robíme doma venčeky pre našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Tento rok, keďže bolo krásne babie leto a každé popoludnie sme trávili v parku, sme si nazbierali šišky a gaštany.  Trošku sme sa s nimi pohrali a urobili, podľa mňa celkom pekné venčeky. Robili sme ich spolu a snažili sme sa deťom vysvetliť, že ich robíme zo srdca pre našich blízkych. 

Chcela som ich ešte trošičku dozdobiť,  a tak som sa zastavila v jednom záhradnom centre. Vybrala som si malé kvietky na dozdobenie našich šiškovogaštanových venčekov a postavila sa do radu pri pokladni. Keďže bolo predo mnou zopár ľudí, sledovala som ľudí okolo seba. Nedalo mi nevšimnúť si jeden starší manželský pár, ktorý spolu s predavačkou hľadal vence, ktoré mali objednané.  Našli prvý,ktorý sa manželskému páru celkom pozdával. Chvíľku hľadali a potom našli aj druhý.  Starší pán sa začal veľmi rozčuľovať, že to určite nie je ten veniec, ktorý si objednali, oni predsa chceli za 18 eur a tento je len za 13 eur… Predavačka sa teda ponúkla, že im ho dozdobí, keď sa im zdá málo ozdobený. No starší pán len kývol rukou a veľmi podráždene povedal: “ To ako ho chcete dozdobiť? To už nebude pekné. To už nechcem, nechcem ten veniec. Ako je to možné, že ja som si objednal veniec za 18 eur a vy ste mi spravili za 13 eur?“ Predavačka sa mu ospravedlnila a povedala mu, že ak ho nechce, nemusí ho brať. On na ňu len podráždene smeroval otázku: „Ako je toto možné, no vysvetlite mi to, ako sa toto može stať.“ Vydiac, že už má predavačka až slzy na krajíčku, nedalo mi to a zamiešala som sa do rozhovoru aj ja: “ Ale, pane, veď ten veniec je skutočne veľmi pekný, a čo na tom, že nestojí 18 eur,veď ide o to, aby ste si spomenuli na toho zosnulého a nie o to, koľko stojí veniec.“ Starší pán mi až dych vyrazil slovami: „Vy sa starajte o seba.“ Jeho manželka len ticho stála a pred zaplatením sa ho ešte raz spýtala, či ten veniec skutočne nechce. Mala som pocit, že jej je celá situácia skutočne veľmi nepríjemná. On len odvrkol, že nechce a naďalej útočil na predavačku, ktorá mu mimochodom už dva krát povedala, že ona ten konkrétny veniec nerobila, ale veľmi slušne sa mu ospravedlnila. No poviem vám, keby ten pán nemal viac ako 65 rokov, normálne by som sa asi neudržala a niečo mu povedala. Je toto vôbec možné??? O tomto je pamiatka zosnulých, o tom, aby sa ľudia predbiehali, kto dá koľko za veniec. Ten veniec bol skutočne veľmi pekný. Aj keby sme nepriniesli na hrob veniec a zapálili len sviečku, je predsa dôležité, že sme si spomenuli. Chceli by naši blízki zosnulí, aby sme robili takéto ceremónie okolo vencov? Veď tá predavačka robila určite desiatky vencov a má toho všetkého tiež určite dosť, veď ona je tiež len človek, a treba jej ešte takto vyslovene nepríjemne nadávať? Keď nespokojný pár nakoniec odišiel a dostala som sa na radu ja, skutočne som videla, že predavačka má slzy na krajíčku. Bolo mi jej fakt veľmi ľúto, a tak som sa jej snažila povedať, že nech si z toho nič nerobí a ona mi na to hovorí: „Viete, to už bol za tieto dni asi tretí alebo štvrtý človek, čo na mňa takto nakričal“. Vtedy som si uvedomila, že mnohým ľuďom skutočne uchádza podstata tejto spomienky na našich zosnulých. Veď spomienka nie je o drahých vencoch, spomienka je predsa o tom, čo máme v našich srdciach…

Reklama

 

Reklama

 

 

Reklama