Connect with us

Blogy

My sme tu doma

Published

on

Reklama

Je pravda, že každé mesto, každá obec má u nás kopu problémov. Kopu! Asi viac, ako v ktoromkoľvek štáte okolo – dokladajú to prieskumy a štatistiky. A je logické, že v terajšej dobe ich má aj naše mesto. To sme my.

piestany-06 (1)

Reklama

Skúsim načrieť: V dávnejšom období sa, asi pri príprave minulého rozpočtu viedli siahodlhé diskusie  na tému  zrušiť – nezrušiť základnú školu. A ktorú?  Odsúva, alebo sa neodsúva tento problém? Alebo sa čaká na niečo? Má problém vplyv na rozpočet mesta, alebo si ho mesto iba vymyslelo?  Alebo nemá žiadnu stratégiu a rieši problémy, iba aby sa zalepili oči?

Ďalej.  Rezort „cestovného ruchu ide ponúkať na (turistický) veľtrh  mapy cyklistických trás.  Horor!  S podobnými krokmi vraj podporujúcimi rozvoj turistiky si môžeme  akurát tak… ozaj, teraz ma napadá:  keď je táto dnešná doba tehotná podvodom,  klamstvom a spolitizovanou korupciou, prečo by sme si nemohli myslieť, že  aj prejav naivity môže pôsobiť na niektorých občanov upokojujúco.  Ale tu teraz nejde o to,  posudzovať doterajšie snahy tých, ktorí robia, dajme tomu  rôznych manažérov v oblasti  cestovného ruchu. Tu ide v prvom rade o to, čo je spoločné všetkým týmto, nazvem to radšej jemne, anomáliám v našom živote. A ide tu o komplex viacerých,  dajme tomu, z tých hlavných faktorov, ktoré sú možno typické pre naše mesto.

Reklama

Budem ich, možno pre lepšiu ilustráciu číslovať:

1.  Prečo sa roky nerobilo nič ozajstné, skutočné, okolo mosta?  Prečo iba teraz sa rozbehlo kdejaké bu-bu-bu namiesto ozajstnej, zodpovednej roboty?  A niektoré veci, ktoré sa ešte dajú stihnúť sa aj podaria. aj keď nie to podstatné.

2. Prečo dopadol celý „svet letných, mokrých športov“  v Piešťanoch tak, ako dopadol?  Chronická bieda všetkých vodných športov, vodných rekreácií a relaxu trvá už roky!  Bez akéhokoľvek výsledku.                                                           3. Prečo sa zlikvidovala športová hala – bez náhrady? Prečo sa problém niekdajšieho hotela SLOVAN (a nakoniec, aj LIPA) riešil hádam najbiednejšie, ako to šlo? Bez akéhokoľvek možného záujmu o riešenie.

5. Prečo veľmi viazne spolupráca s najväčším zamestnávateľom v meste a takpovediac vlajkovou loďou kúpeľníctva, voľakedy aj na Slovensku?

6. Prečo trvale klesá počet návštevníkov Piešťan (viď štatistiku!)? Iste sa robila poctivá analýza a jej výsledky vedenie mesta pozná (?!) Len výsledky nie a nie vidieť. Myslím tu skutočných turistov, nie domácich obyvateľov, ktorí sú už zvyknutí na „náš“ stav. A za turistov tu počítam aj liečebných hostí. Alebo nám je to jedno a sme presvedčení, že na vine sú návštevníci,  turisti a nie my?

7. Prečo sa aj bežný problém, napríklad s kvalitou mestských komunikácií  vždy po zime, na jar musí riešiť tak, ako sa rieši?

REKLAMA

PN-KY_banner_Stella 04032014

8. Prečo sú problémom aj iné oblasti priamo sa dotýkajúce života Piešťan, napríklad zdravotníctvo, aj systém verejných diskusií,  aj manažment organizácií, kde má mesto majetkový podiel….?

9. Prečo  veľká väčšina tých problémov, ktoré museli riešiť iba, dajme tomu, rádoví manažéri  sa podarilo zvládnuť? A prečo „veľké“, strategické, zásadné  problémy, v skutočnosti takmer ako keby ani neexistovali? Obchádzali sa, asi ich nikto nechcel vtedy a nakoniec aj teraz  vidieť!  A riešiť!

10. Prečo podnikatelia – tá solídna väčšina, má pocit, že im mesto nie je schopné pomôcť ani v tom, čo môže?

11. Prečo sú problémom aj niektoré výberové konania, ako príklad v poslednom čase spomeniem kolonádu….?

12. Prečo je (existuje!) problém športu koncepčne neriešený – v rozhodujúcej miere hlavne zameranej na  mladú generáciu mesta? Postavenie nejakého klziska, pre istotu radšej v strede Winterovej, je výhodnejšie pre obyvateľov,  ako postaviť ich tam, kde sú podmienky oveľa vyhovujúcejšie a kde budú praskať vo švíkoch?  A nielen to. Ani zďaleka. Je to populizmus? Úmyselný, alebo neúmyselný?

13. Prečo nie je aj u nás a nakoniec nielen u nás,  problém odsúvať riešenia tých, akože  „balvanov“  do budúcnosti. Do stratena?

14. Prečo naše zastúpenie v župe je za tie dlhé roky viac-menej rozpačité? Bezzubé?  Iba tak na okraj: kedy bol predmetom skutočnej diskusie „na župe“ problém piešťanského mostu? Koľko krát?  Zdá sa, že iba minule, keď je už prakticky „po funuse“.  A čo tak analyzovať, spomenúť, riešiť  prípadné iné možné riešenia. Aj zodpovednosť.  Ale pravdepodobne je to ťažko pochopiteľné.

Tých „prečo“ je veľmi veľa. Ale ja som si ich nevymyslel. Sú tu už roky. V tejto súvislosti  môžem ešte spomenúť zásadnú otázku: aká  je vlastne nejaká koncepcia rozvoja mesta? Na čom má mesto „stavať“,  v akom  smere, aby ho kdejaké iné mesto na Slovensku, ktoré nás ešte nepredbehlo  – nepredbehlo? Mám taký dojem , že niečo také, ktoré by aj bolo, nazvem to záväzné a povinné a hodnotiace vôbec neexistuje. Alebo keby aj bolo tak navonok sa všetko robí tak, ako keby ani nebolo.  Alebo si niekto namýšľa, že to nie sú podstatné oblasti preto, aby Piešťany vystúpili, obrazne povedané, z tieňa?  A čo sú potom tie „podstatné“ problémy, keď nie tie, ktoré sa týkajú rozvoja mesta a spokojnosti občanov? Alebo majú všetky tie „prečo“  aj niečo (alebo niekoho) spoločné?   Alebo, možno to nie sú problémy, ktoré priamo ovplyvňujú a v rozhodujúcej miere,  zmýšľanie a spokojnosť občanov? Alebo sme si už zvykli?  Priveľa otáznikov a žiadne odpovede. A bude inak, až keď dospeje  ďalšia generácia?

Je naivné  myslieť si, že sa technicky dá riešiť dlhoročný rozvojový problém mesta takpovediac iniciatívne „zdola“,  od bežných obyvateľov. Nedá sa. To musia  robiť ľudia za to platení. Mesto si bude musieť pravdepodobne aj  niekoľko zásadných problémov: napríklad v oblasti rozvoja turistiky. Či má skutočný záujem o rozvoj turistiky, či chce profitovať z turistiky, alebo chce turistiku v Piešťanoch iba pre seba. Celý – spomenutý komplex, zložitosť rokov nakoniec má niečo spoločné aj v tom čo nás čaká zhruba o dva týždne. Aj tam sa budeme rozhodovať či sa niečo zmení, zmení „pro forma“, alebo ostane to, čo tu máme už roky. A ostane nám iba potešenie v duši, že možno niekedy…

Autor: Ján Derďák

 

Reklama