Cesty a ich oprava v Piešťanoch, ale nielen v Piešťanoch

Reklama

 

 

 

 

Pred pár dňami som registroval zaujímavú správu v médiách. Porovnávali dve dediny. Jednu  na pravej strane Moravy, v Rakúsku a druhú na ľavej strane, na Slovensku.

Slovenská sa stará o 18 km ciest, v Rakúsku tuším  o 70 km. Na rakúskej strane neboli po zime žiadne výtlky na cestách, na slovenskej plno. Starosta slovenskej dediny:  „… na opravy ciest potrebujeme ročne 90 tisíc €…“  Starosta rakúskej dediny: „ na opravu ciest po zime potrebujeme 30 tisíc €“ …..

Reklama

 

A pritom sú obe dediny od seba tuším päť kilometrov, alebo tri?.

Poučenie aj z tohto prípadu? Pre Slovensko vôbec asi žiadne. A pritom stačí mať iba oči otvorené pri cestách mimo dedinu, mesto, nestarať sa iba o „svoje“  a aspoň sa zaujímať, ako sa to robí a kto to robí.

Reklama

 

U nás v meste tiež – po slovensky!  Odborníci vypočítali koľko treba na opravu a vrchnosť to číslo akceptovala. A hotovo!  A učiť sa nám netreba! Ani riešiť celý problém z pohľadu  racionalizácie nákladov, ani z laického pohľadu. Tam to ide a u nás nie? Nie! Nech!

U nás (a myslím aj na Slovensku) to tak jednoducho nejde.

U nás radi chodíme po svete, ale iba Pán Boh vie čo pozeráme, okukávame.

U nás radi chodíme na družobné návštevy, ale zásadne nevidíme, čo by sme mohli aj my odkukať

U nás iba čakáme:

–  kým nám niekto odhlasuje, odsúhlasí a dá eurá na stavbu, alebo rekonštrukciu mostu,

–  kým na nápad vyšších návštev turistov (rozvoja turizmu) prídu jedine oni sami. Turisti,

–  kým začnú Kúpele vykazovať zisk, aby sme dostali, čo nám akože (vraj) patrí,

–  kým nám niekto nevyrieši parkovanie na Trajáne,  aj kdekoľvek v meste,

–  kým sa nám niekto násilím nezačne tlačiť do Piešťan, že tu postaví  nový podnikateľský subjekt, ktorý zamestná aspoň päťsto ľudí

–  kým nám niekto nepovie ako vyriešiť kúpanie sa v lete, aj celý rok,

–  kým nám niekto nepovie, ako optimálne vyriešiť vzťah s najväčším zamestnávateľom,

–  kým nám niekto nedá peniaze na postavenie aspoň štyridsať  kilometrov cyklochodníkov  po širšom okolí,

–  kým nám niekto nepovie, ako máme a za čo skompletizovať infraštruktúru primeranú mestu za aké sa považujeme,

–   kým nám niekto nasilu nezrekonštruuje Slovan a Lipu,

–   kým nám niekto nepostaví parkové ( a nemyslím parkovacie)  plochy aj na južnej strane mesta, trebárs v oblasti polikliniky a lodenice aspoň na ploche desať hektárov. Dosť!

Stačí?

U nás sme ešte aj takzvané kruhové križovatky začali realizovať hádam ako posledné mesto snáď na Slovensku.

Pred pár dňami  sa uskutočnilo zasadnutie poslancov, ktoré sa skončilo bez záveru po, tuším šiestych, alebo siedmych hodinách – pre neprítomnosť väčšiny poslancov. A poniektoré reakcie rôznych anonymných diskutérov v tomto médiu sa niesli v tom zmysle, že za to sú (akože) zodpovední tí poslanci a berú eurá, aby tam, na tom zasadnutí, vydržali do konca. Dosť naivné a detinské! Zasadnutie, možno z rôznych dôvodov, vidím ako nepripravené, alebo nepripravené dobre. A nepripravená diskusia taký výsledok musela predpokladať. Alebo to bol úmysel? Alebo budeme ďalej iba naivní?

Ján Derďák

Reklama