Blog Tomáša Hudcoviča: Mier nie je samozrejmosťou

Reklama

 

 

 

 

Dnešný Deň víťazstva nad fašizmom sme si kladením vencov pripomenuli už v piatok. Po prvý raz som mal tú česť predniesť pri tejto príležitosti príhovor, keď primátor cestoval na otvorenie kúpeľnej sezóny do Luhačovíc a viceprimátor do partnerského mesta Poděbrady. Kladenie vencov sa uskutočnilo v komornej atmosfére, bez veľkých davov. Reakciou bola výčitka od predsedu miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, keď naplno povedal, že by na slávnosti malo byť viac ľudí. Chápem, že „oficiality“ v dnešnej uponáhľanej dobe nelákajú, ale aspoň myšlienku by sme mohli venovať tým, ktorí si hrôzy vojny pretrpeli a nech je to pre nás mementom. Mier nie je samozrejmosťou, treba sa oň pričiniť aj svojim konaním a miesto konfliktov sa snažiť veci riešiť cestou zmieru.
Ak by mal niekto chuť ešte čítať, tak tu je pár riadkov zamyslenia k dnešnému dňu:

Deň víťazstva nad fašizmom si každoročne pripomíname pietnym aktom kladenia vencov, čím si symbolicky spomíname na ukončenie druhej svetovej vojny. Deje sa tak pri troch pamätníkoch – pri Pamätníku osloboditeľom na Námestí SNP, Pamätníku padlým rumunským vojakom na Žilinskej ceste a Pamätníku padlým príslušníkom piešťanského leteckého pluku počas Slovenského národného povstania.
I keď momentálne žijeme v našej krajine v mieri, vo svete sme svedkami mnohých konfliktov a aj u nás sa stretávame s nenávistným a agresívnym správaním, od ktorého je blízko k vyvolaniu väčšieho konfliktu. Je preto dôležité aby udalosti, ktoré prežívali naši rodičia či prarodičia pred siedmimi desiatkami rokov boli veľkým mementom pre nás všetkých a pre našu prítomnosť. Aby nám hrôzy vojny, ktoré mladšia generácia pozná len z fotografií, boli výstrahou pri našom dnešnom konaní. Násilie plodí len násilie a tak je našou úlohou pri akýchkoľvek konfliktoch, ktoré z podstaty povahy ľudí vznikajú, snažiť sa ich riešiť cestou zmieru.
Záznamy z mestskej kroniky zo začiatku mája roku 1945 hovoria o radosti a oslavách. 8. mája prichádzajú správy o kapitulácii Nemecka. 9. máj sa oslavuje ako sviatok slobody. O 12. hodine na 5 minút zazneje obecná poplachová siréna, popoludní sa koná veľké manifestačné zhromaždenie. Večer pokračujú oslavy fakľovým sprievodom, usporiadaným vojskom a ohňostrojom. Vojenské jednotky, ktoré boli v Piešťanoch do neskorých nočných hodín strieľali do vzduchu z pušiek, guľometov, protilietadlových diel, účinkovali svetlomety, rakety a podobne. Paradoxne Piešťany v tento radostný deň vyzerali akoby sa tu odohrávali najostrejšie vzdušné boje. V tento deň a v túto noc sa však obyvatelia a vojaci tešili z konca vojny, z dňa, po ktorom všetci tak dlho túžili.
Tešme sa teraz zo slobody, z mieru a vážme si chvíle ktoré prežívame. Myslime na to, že ani v minulosti ani teraz to nie je všade samozrejmosťou.

Reklama

 

Tomáš Hudcovič

Reklama

 

Reklama