Blogy
Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy v regióne do roku 2050 schválený
Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý na zakázku vypracovali české fy. AFRY CZ a EKOLA group. Podľa sprievodnej dokumentácie k schvaľovaniu PUM TTSK Je dokument základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v našom kraji do roku 2050. Obsahuje odporúčania na realizáciu veľkých investičných projektov, ochranu životného prostredia a celkové zvyšovanie kvality života obyvateľov. Súčasťou PUM je aj rozvoj verejnej dopravy na 30 rokov.
Ako sa pre médiá vyjadril predseda VÚC TTSK Jozef Viskupič, s odborníkmi v priebehu 3 rokov vypracovali podrobnú analýzu súčasného stavu všetkých druhov dopravy, ktorá následne vyústila do spracovania strategického plánu rozvoja dopravy do roku 2050. Vďaka smart mobilite sa má TTSK stať moderným regiónom s rastúcou životnou úrovňou obyvateľov, na realizáciu projektov plánuje využiť prostriedky z eurofondov.
K príprave PUM mali byť prizvané mestá, obce, široká odborná i laická verejnosť. S uvedenými zainteresovanými subjektmi sa malo uskutočniť niekoľko desiatok pracovných stretnutí, pričom strategický dokument mal byť zverejnený na webe TTSK a verejne prerokovaný dňa 30. júna 2020. Pred predložením dokumentu na schválenie zastupiteľstvu TTSK bol v decembri 2020 vypracovaný odborný posudok a návrh záverečného stanoviska k posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA). Schválený PUM má byť aktualizovaný v časovom horizonte 2-5 rokov.
Po prečítaní týchto informácií som oslovil niekoľkých vrcholných predstaviteľov Mesta Piešťany, žiaden z nich však o prijatom strategicko-plánovacom dokumente nevedel. Prelistoval som si aj miestnu tlač, či v nej nenájdem aspoň základné informácie o priebehu schvaľovania PUM od našich poslancov v zastupiteľstve TTSK, nenašiel som nič. Pokúsim sa preto aspoň o laický pohľad bežného občana Piešťan na daný problém.
Samotný materiál PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časových horizontoch rokov 2025, 2030, 2040 a 2050. Doporučené stavby boli zaradené do tzv. Zásobníka projektov PUM podľa stupňa priority, na základe čoho im boli priradené poradové čísla. Pri každom projekte je uvedený aj investor stavby.
Medzi očíslovanými projektmi v Zásobníku PUM doporučenými v I. etape do r. 2025 sa Piešťany nachádzajú na 2 miestach. Pod poradovým č.21 je terminál integrovanej osobnej dopravy – TIOP Piešťany, investorom je TTSK. Pod p.č. 32 je v rámci plánovaného rozvoja vodnej dopravy uvedená stavba Osobného prístavu Piešťany, zatiaľ nemá investora. Medzi ďalšími zatiaľ neočíslovanými projektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 je aj projekt Modernizácia Letiska Piešťany vrátane integrovaného parkoviska, ktorý tiež nemá investora.
V II. etape PUM v horizonte r. 2025-2030 sú v rámci budovania cestnej infraštruktúry pre Piešťany uvedené 2 projekty. Pod p.č. 34 je dlho očakávaný južný obchvat Piešťan s mostom cez Váh a pod č. 36 nájdeme severný obchvat Piešťan cestou III. triedy tiež s mostami cez Váh a Biskupický kanál od letiska Piešťany smerom k Moravanom n.V., v oboch prípadoch je investorom TTSK. Do r. 2030 má byť vybudovaný aj východný obchvat Vrbového na ceste II/499 (v Zásobníku PUM pod č. 45) , investor TTSK.
V rámci III. etapy PUM na roky 2030-2040 sa pod č.70 Zásobníka ukrýva projekt Juho-západného obchvatu Piešťan.
Ako dopadli Piešťany v PUM v porovnaní s inými porovnateľnými mestami TTSK ? Podľa mňa veľmi zle, až neuveriteľne zle. Akoby boli obyvatelia Piešťan druhoradými občanmi trnavského samosprávneho kraja. Prečo?
Najskôr uvediem hrubú štatistiku počtu obyvateľov väčších miest TTSK. Trnava – cca 65,5 tisíc, Piešťany – 27,5 tis., Dunaj. Streda – 22,5 tis., Hlohovec – 22 tisíc, Senica – 20,5 tis., Skalica – 15,5 tis., Galanta – 15 tis. a Holič – cca 11 tisíc obyvateľov.
Pre lepšie vytvorenie predstavy o obsahu schváleného dokumente uvediem stručný popis prvých 11 projektov v Zásobníku PUM, naplánovaných v I.etape do roku 2025, vrátane aktuálnej štatistiky intenzity cestnej dopravy.
Nachádzajú sa tu 3 projekty dobudovania obchvatov Trnavy, na najviac exponovanom východnom obchvate je intenzita dopravy cca 25 tisíc vozidiel/24 hod. V 2 prípadoch budovania obchvatu cesty I/51 je investorom SSC, pri projekte Západného obchvatu je investorom Mesto Trnava.
Projekt Južný obchvat Dunajskej Stredy rýchlostnou cestou R7 (s dennou intenzitou dopravy cca 15 tisíc vozidiel) je t.č. už vo výstavbe, investorom je NDS. Ďalšie 3 projekty sú venované obchvatom mesta Hlohovec, cez ktoré sa ťahá po 2 cestách II. triedy aj tranzitná doprava. Denná intenzita dopravy v Hlohovci je cca 40 tisíc vozidiel, investorom stavby je SSC. Do prvej dekády projektov PUM patrí aj Západný obchvat Senice, križovanej (podobne ako Piešťany) 2 cestami I. a II. triedy, s úhrnnou intenzitou dopravy cez Senicu cca 35 tisíc vozidiel denne, investormi sú SSC a TTSK. Predposledný projekt je obchvat Holiča križovaného 2 cestami I.triedy, v ktorom je denná intenzita dopravy cca 40 tisíc vozidiel, investorom je SSC. Do I.etapy výstavby ciest do r.2025 je zaradená aj preložka cesty I/51 pri obci Trstín s výstavbou tunela pod Bielou horou, nameraná intenzita dopravy na tomto úseku I/51 je cca 6700 vozidiel denne, investorom je SSC.
Pre porovnanie sa vrátim k projektom budovania obchvatov Piešťan v Zásobníku PUM č.34,36 a 70 naplánovaným v časovom horizonte r. 2030-2040. Zaradím tam aj neschválený projekt č.56 Severo-západného obchvatu Piešťan, pôvodne naplánovaný na roky 2025-2030. Podľa údajov z PUM je aktuálna denná intenzita dopravy v Piešťanoch cca 21 tisíc vozidiel na ceste I/61 a na ceste II/499 dokonca cca 29 tisíc vozidiel. Úhrnná intenzita dopravy na križovaní týchto ciest je neuveriteľných 50 tisíc vozidiel 24 hodín ! Také zaťaženie centrálneho dopravného uzla určite neexistuje v žiadnom meste Trnavského samosprávneho kraja ! Štatisticky porovnateľný počet vozidiel v kraji sa denne pohybuje len po diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou…
Z pohľadu dopravného zaťaženia širšieho centra mesta cestnou dopravou sú aktuálne Piešťany na 1. mieste v TTSK, čo by sa logicky malo premietnuť aj do ich prioritného zaradenia do prvej desiatky projektov PUM TTSK v rámci I.etapy do roku 2025. Prečo sú Piešťany v pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry zaradené iba do II. a III. etapy PUM plánovanej na roky 2030-2040 ? Môže za to azda logicky nepochopiteľný údaj IAD vypočítaný dopravným modelom, ktorý udáva prognózu intenzity dopravy v roku 2030 pre najzaťaženejší úsek Piešťan 10 600 vozidiel denne resp. 12 900 vozidiel na rok 2050? Že by počet vozidiel jazdiacich cez Piešťany o pár rokov neuveriteľne klesol na 1/4 až 1/5 ? Kto vypracoval takúto prognózu dopravy? Hodnotenie ponechám na odborníkov.
Pokúsim sa to zhrnúť. Po Trnave sú Piešťany v počte obyvateľov 2. najväčším a navyše jediným kúpeľným mestom kraja, v ktorom by dopravná infraštruktúra mala zabezpečovať pokoj domácich i zahraničných hostí… Aký je aktuálny stav ? Cesty I/61 a II/499 sú vedené prieťahmi mesta, jediný cestný most cez Váh už nie je schopný prepraviť vozidlá nad 3,5 tony. Za 30 rokov od dobudovania obchvatu mesta D1 ešte v období bývalého Československa sa v základnej štruktúre dopravy prakticky nič nezmenilo. Čo bráni ďalšiemu rozvoju dopravy nášho mesta? Túto otázku je potrebné položiť autorom strategického dokumentu resp. osobám kompetentným za riešenie dopravy v meste Piešťany. Pre mňa osobne je to celé nelogické a nepochopiteľné. Prečo sú Piešťany akýmsi „škaredým káčatkom“ TTSK ?
Uvediem ešte odkaz na základné podkladové materiály Mesta Piešťany. Sú to ÚPMP – územný plán Mesta (schválený v roku 1998) a GDP – Generel dopravy Piešťan, ktorý bol na objednávku Mesta spracovaný STU Bratislava v roku 2010. Potrebu vybudovania Západného obchvatu Piešťan cesty I/61 z kapacitných dôvodov zahŕňa aj GDP, v ktorom sú uvedené 4 rôzne scenáre rozvoja cestnej infraštruktúry Piešťan. 3 navrhované scenáre upozorňujú na potrebu vybudovania západného obchvatu Piešťan preložkou cesty I/61 za železničnú trať s prepojením južne okolo areálu letiska.
V jednom z navrhovaných scenárov síce bolo ponechanie cesty I/61 prieťahom mesta, autori GDP však mali k dispozícii iné informácie o intenzite cestnej premávky na cestách I/61 a II/499. Ak by autori GDP mali aktuálne namerané údaje intenzity dopravy v Piešťanoch použité ako podklady pre spracovanie PUM, od ponechania prieťahu mesta cestami I/61 a II/499 by upustili.
Na záver ešte jedno zamyslenie nad situáciou v Piešťanoch po roku 2030 a dostavaní Južného obchvatu mesta na ceste II/499 s mostom cez Váh. Z uvedených podkladov sa dá predpokladať, že ak nebude vybudovaný severozápadný obchvat mesta, nákladná doprava nad 3,5 tony smerujúca cez Piešťany na Topoľčany bude presmerovaná križovatkou Bratislavská – Krajinská k poliklinike. Na tomto úseku Bratislavskej cesty po polikliniku by mala teda byť v dekáde 2030 – 2040 hustota dopravy cca 50 tisíc vozidiel denne (podobná ako na diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou). Bolo by to pre obyvateľov husto obývanej južnej časti mesta Piešťany vôbec únosné ?
Že by sa stala v projekte PUM týkajúcom sa cestnej infraštruktúry v Piešťanoch už na začiatku nejaká chyba? Čo ovplyvnilo, že sa upustilo od projektu západného obchvatu Piešťan na ceste I/61? Kto vôbec aktuálne už schválený strategický dokument za Piešťany pripomienkoval ? Prečo zostali v Zásobníku PUM medzi projektmi s poradovými číslami 34-40 „biele miesta“…?
Vzhľadom na obsiahlosť materiálu som sa rozhodol svoj príspevok k plánovanému rozvoju cestnej dopravy v Piešťanoch do roku 2050 rozdeliť. V druhej časti by som sa chcel venovať ostatným formám dopravy v Piešťanoch, ktorý by mohol byť pre občanov tiež celkom zaujímavý
Peter Zemánek
Vianočnú náladu priniesla aj nová piešťanská vianočná pieseň
Čo robiť na Štefana popoludní a večer?
Fotoreport: Dobrú zvesť priniesol do Piešťan opäť Živý betlehem
Kde korčuľovať počas prázdnin?
