Blog P. Benka: Žalostinná na kolesi

Reklama

 

 

 

 

Nedeľa 12.7.2015, skoro čas obeda a ja stále doma. Už som si myslel, že budem DAS ( Dino a späť) bicyklista. To by sa mi moc oxipozdávalo. Predsalen, posedávanie pri počítači s otvoreným cykloatlasom dáva námet. Kdesi na Myjavských kopaniciach je pre mňa doteraz oxipoznaná rozhľadňa na Žalostinnej. Pozerám na hodinky, do cestovných poriadkov do Aladina, šak to by ešte šlo.

Reklama

 

Takže znovu Košický rýchlik už s odchodom z PN o 12:52 v Novom Meste nad Váhom, s prípojom na Vrbovce. Dávam v pohode. Lokálka ma vypluje  do pekného nedeľného popoludnia na stanici neďaleko bývalej hranice s Českom. Minútku zamyslenia pri tabuli Marie Kudeříkovej, ornament na dverách do vestibulu a vyrážam na kolesi. Hodím očko na objekty bývalej hranice, je tam čosi na streche napísané o bicyklistoch, ale nič nedbám, točím na rodnú hrudu dole brehom smer námestie Vrbovce. Pitná pauza v miestnom šenku. Na pípe majú okrem kofoly aj malinovú malinovku, pomarančovú malinovku a zaujímavé, aj energetický nápoj čapovaný, 80 centov za polliter.

Reklama

 

 

Volím malinu a púšťam sa do debaty s troma miestnymi bikermi v rokoch na pitnej pauze. Bez dioptrických okuliarov mi nevedia pomôcť a tie frajerské tmavé, čo majú, im sú pri pozeraní výtlačku z cykloatlasu.cz skorej na obtiaž. Najznalejší ma posiela na rozhľadňu na Poľane, ale tam dneska nemierim. Situáciu zachraňuje miestny štamgast, vytiahne ma zo šenku na cestu a ukáže mi rozhľadňu na kopci a dáva jednoduchú inštrukciu kade ísť: „tam sa nedá zablúdiť“.

Poučený vyrážam smer Chvojnica. Stúpanie mi dáva celkom zabrať. Ale výhľady tu stoja za to, nebyť traktora, čo zváža seno, tak som pekných pár kilometrov celkom bez motorov. Rozhľadňa sa mi ukazuje každú chvíľu, takže orientácia ide podľa štamgasta a operatívneho čiernobieleho výtlačku mapky z v pohode. Hore brehom, ale v pohode. Nakoniec, dole brehom na rozhľadňu je asi blbosť.

Okolo 16t-ej sa blížim k maringotke neďaleko rozhľadne. Na streche anténa signalizujúca rádioamatéra. Podľa motorky Jawa asi starší pán. Podľa toho, že o motorku je opretý solárny panel a nabíja autobatériu tak asi technický zdatný typ. Podľa toho, že na oceľovom stĺpiku je upevnený motor s vrtuľou je jasné že je technicky zdatný. Prídem bližšie, pozdravím. Vylezie starší pán ze Senice. Preberieme spolu vlnovú dĺžku, nejaké spomienky na minulosť, ofrfleme súčasnú morálku, hnusných ľudí. Vrtuľa s motorom je z ruského pásaku a  ked sa listy dobre točá, dá „to“ aj jeden ampér, ked slabší, tak do tých 300 milíkof, na LED lampu stačí.

A nakoniec rozhľadňa. Už má patinu, ale stojí na kopci s fantastickým výhľadom. Ozaj super pocit hore. Tak táto sa teda oplatila, to stálo za to stúpanie. Je skromná a má krásny výhľad. Úplne iná ako rozhľadňa na Turej Lúke, tá je neskromná, ale nič z nej neni vidieť. Dávam reč s kolegom bikerom zo Skalice. Ťahám z neho, či na ten kopec neni nejaká povesť alebo príbeh. Nezadarilo sa. Končím, spúšťam sa do Vrboviec. Viac ako 55 za hodku to nepúšťam.

Pitná pauza, tentoraz koštujem energetický nápoj. Sladký, ale v stúpaní smer Turá Lúka a Myjava asi pomohol. Z Myjavy točím moju oblúbenú klasiku na Jablonku. Snívam o guláši v miestnej reštike. Smola, reštika v nedeľu plná, nič hotové nemajú uvarené, všetko sa robí čerstvé a treba čakať. Takže hladný domov. Stúpanie z Jablonky, stúpanie od pálenice v Krajnom a posledné stúpanie od Grnče, inak sa skoro stále veziem s podporou dolekopca. O osem som doma. Presne podľa plánu.

Nebudem vás navádzať že toto alebo hento, ale oplatí sa, dobrý tip na koleskový výlet. Hovorím tentokrát, že aj galuskáči by to dali, stačí posledný výstup kolesko za ručičku. Teda hocijaké koleso, čo má dostatok prevodov. Pre motorkárov dávam áno, je to kopcovito zvlnené, by sa vyjašili dobre – takisto posledný úsek bez motorky a detto autom.

Urobil som 61 km na kolesi, 61 km vlakom. Stálo ma to nejaké sily a sedem hodín času. Neľutujem, doporučujem. Prikladám, čo mám, upravte si výlet ako chcete. Dajte, ten výhľad a atmoška stojí za to.

Peter PN

Reklama