Blog Jána Derďáka: Predvolebná úvaha

Reklama

 

 

 

 

Či idú voľby, alebo aj nie. Či Putin do Európy naverboval imigrantov z recesie, alebo iba náhodou nie, či vyhrá Trump, Hillary, Cameron, Turci, alebo Asad – vždy to bude jedno. Fico a časť národa je stále jeden celok. A vyzerá, že nemenný. Vyhrá – kým nepríde iný „vodca“. Toto je náš svet. Naše Slovensko.

Keď predpokladám, že voliť by nemuselo prísť cca 30 percent voličov, tak z tých, ktorí pôjdu, tých štyridsať percent, bude cca 1,5 milióna voličov. A prečo približne rovnaké množstvo podporovalo onoho času aj Mečiara? Boli to tí istí a teraz „preleteli“? Prečo ľudia dokážu kdekoho „zbožňovať“, aj keď evidentne klame? Prečo sú ľudia ochotní až tak morálne klesnúť a rozhodovať sa pre nejakého politika napriek tomu, že evidentne patrí do súhvezdia celej plejády zlodejov? Títo zlodeji, zlodejíčkovia, vagabundi a zločinci, ktorí dokážu dostať do kolien tých štyridsať percent – to sú pravá príčina, prečo je Slovensko tam, kde je napriek tomu, že si namýšľame, že sme najmúdrejší, najlepší a najspravodlivejší.

Reklama

 

A je aj pravda, že podobnými excesmi sa to hemží aj v iných stranách, nakoniec, ako náhodou – celá bývalá východná socialistická Európa je „posadnutá“ korupciou a podobnými praktikami. Fico ťaží z obyčajnej ľudskej slovenskej túžby veriť, a je jedno, či má človek absolvovanú osobitnú školu, alebo je profesorom na univerzite, či verí z presvedčenia, alebo z viery, že práve na tom zbohatne… viera v nejakého vodcu bude nejako, možno geneticky, zakódovaná v nás v extrémnej miere.

Reklama

 

 

Verili sme, že Hlinka z nás spraví pupok sveta, potom sme verili, že to bude Tiso, nedávno nejaký Mečiar „otec vlasti“, teraz Fico „ochranca štátu pred všetkým cudzím“, že na vine sú židia, cigáni, Kremeľ, komunisti, kapitalisti, že cirkev, ….. a je pravdepodobné, že práve preto určitá časť neverí sama sebe. Veríme nejakému vodcovi a ešte keď dostaneme z jeho stola odrobinku (!) sme schopní neveriť ani svojim najbližším. Veríme ďalšej nacionalistickej strane, napriek tomu, že sa tam zmenil iba predseda a perepúť aj s ich „know how“ ostala. No, ale čo už, viera ľudí sa nakoniec tiahne celými dejinami ako červená niť – spolu s viac-menej silnou vierou v dobro na začiatku a takmer vždy (!!!) to dopadne zle a vždy sú, ako náhodou v tom iba nejakí socialisti: Lenin, Stalin, Hitler, Pol Pot, Kadafi, Saddám, Putin, Gottwald, Chávez, Caucescu, Tito, nejaký Kim z kórejského severu …. to len tak náhodou – a je to iba menší výsledok socialistického, alebo národne socialistického „frontu“ z posledného storočia. Je pravda, že  týchto „sociálno-demokratických“, alebo národno-socialistických vzorov podobného správania máme po svete habadej. Aj konečný výsledok. Vždy! Opak – ani jeden.

Ale skúsme pouvažovať čo by malo byť kritériom normálneho spravovania štátu:
Správne a bezproblémové fungovanie štátu. Štátneho aparátu. Prijímanie zákonov (ich kvalita je smiešna v porovnaní s EU a nakoniec a s Ruskom – tam zase z iného dôvodu). Trúfne si niekto zo týchto štyridsať percent tvrdiť že štát funguje normálne? Že počet ľudí v štátnej správe, na ktorú sa skladáme my všetci sa nejako znižuje? Že naše zákony, možno vďaka socialistickým právnikom zodpovedajú nejakému štandardu? Že jediné, čo sa zvyšuje je počet policajtov?

Normálny výkonný režim prokuratúry, polície, súdnictva. Že doviesť v zahraničí zatknutého nejakého nášho „previnilca“ na Slovensko a potom ho doma pustiť na slobodu je niečo, čo nás vyznamená pred celým svetom? Že sme mali predsedu súdnictva človeka, akého sme mali, že máme kriminalistov, ktorí nedokážu vyšetriť ani obyčajné pitie Koly a že súdnictvo je vstave, keď mu neverí veľká väčšina občanov – to nás chváli? Toto sme „vybudovali“? A naozaj toto chceme?

Normálna činnosť obrany. Máme na obranu štátu menej peňazí (percento z HDP) ako skoro všetky štáty v Európe – to je dobré?

Vytváranie normálnych podmienok na zamestnávanie občanov. Je dobré, keď štát chce silou mocou riadiť, regulovať % zamestnanosti z našich daní, namiesto toho aby vytvoril taký systém, že vytvorí podmienky v podnikateľskom sektore, aby mohli podniky zamestnávať a zamestnanci zarábať a prispievať na výšku (HDP) – a % nezamestnaných bude na zhruba rovnakej úrovni ako v Európe?

Teda vôbec nie štát a z našich daní, ale podnikateľské prostredie musí mať systém na zamestnávanie. A zabezpečiť taký systém – to je tá úloha štátu. Nikde na svete nefunguje ekonomicky takýto systém, ako u nás – iba ak by to bolo účelové na bohatnutie „vodcov štátu“. Aj to, že sú tu automobilky nevybavil štát, ale si to vypočítali majitelia automobiliek, že to bude výhodné. Pre nich. Alebo si máme myslieť, že tieto firmy riadia diletanti, ktorí sú takí sprostí, že uveria našej propagande a že sem prišli – a iba zásluhou SMERU?
Normálny výber daní. Stálo by za zamyslenie kto a koľko na tom zarobil, aby daňový systém fungoval aspoň tak, ako funguje. A znovu. Pomáha daňový systém väčšej zamestnanosti, alebo pomáha tomu, aby doterajší stav so všetkými neduhmi prežil čím dlhšie?
Normálne spravovanie verejných investícií a ich využívanie. Koľko sa u nás stráca peňazí z verejných financií? Stráca? Rozkráda! Verejné financie je tá veľká, ohromná kopa „výdavkov“ spolu s miliardami z euro fondov. Desať, dvadsať percent? Aj médiá sú prakticky denné zaplavené zlodejinou. A vie naša „ štyridsiatka“, že je to oveľa viac, ako dajme tomu stotisíc prešustrovaných sociálnych balíčkov spolu s lístkami na vlaky a vratkami za plyn a vianočným? Takto má hospodáriť štát? Dokonca tento štát vytvoril filozofiu, že čím viac eurofondov, tým sa dá aj viac vyryžovať pre vyvolených? Aj cez dôsledne schované schránkové firmy?

Čo robí štát blbo, keď návštevnosť turistov na Slovensku je najnižšia v EU? Alebo je našou špecialitou na základe nejakého, niečím ovplyvneného duševného stavu si namýšľať, že sme najlepší?

Čo robí štát blbo, keď obrovské množstvo našich študentov radšej študuje v zahraničí s predpokladom, že tam ostanú a keď množstvo občanov, ktorí nevedia nájsť zamestnanie, musí hľadať robotu v zahraničí?

Čo robí štát blbo, keď na Slovensku môžu „bačovať“ také firmy ako Váhostav a jemu podobné schránkové firmy?

Čo robí štát blbo, keď na Slovensku naozaj, skutočne, nebude o pár rokov dosť peňazí na dôchodky? A jeden z dôchodkových pilierov namiesto, aby ho SMER zdokonalil, zlepšil, tak ho prakticky zničil a vykradol.

Myslí si niekto z tých „štyridsať %“, že situácia v zdravotníctve a v školstve je normálna? A prečo potom kto môže, tak zuteká?

Je to múdre – chodiť po Slovensku a rozdávať milodary pre regióny z našich daní bez toho, aby to skutočne pomohlo, keď sa rozdáva už skoro desať rokov a výsledok nijaký? Zrátajúc milodary ficovlády už by dávno nemal existovať ani jeden „chudobný“ región na Slovensku – je to tak?

Ale vrátim sa k nezmyselným sociálnym balíčkom sociálnej demokracie. Ozaj, aká je to sociálna demokracia a aký rozdiel je oproti „normálnej“ demokracii? A keď sme už pri starej gréčtine: Idiot. Toto bolo v starom Grécku oficiálne pomenovanie človeka, ktorého nezaujímali veci verejné, ale staral sa iba o seba. O vlastné „blaho“. Odtiaľ pochádza slovo idiot.

Niekde v nejakom predvolebnom materiály som sa dočítal výsledky SMERU doteraz. A teda pozrime sa na to: Vláda Smeru v číslach:
Rast ekonomiky nad 3%. Vie niekto, teda okrem Smeru, pretože tí vedia všetko, povedať, čo sa zmenilo k lepšiemu? V akomkoľvek rezorte? Alebo je to nič nehovoriace číslo?
113 tisíc pracovných miest. Potvrdia „kancelárske hausnumerá“ nezávislé spoločnosti? Alebo okresy podobné kežmarskému? Alebo je to iba rafinovaná hra nejakého ministerstva práce?
Viac ako 10 tisíc dlhodobo nezamestnaných znovu v práci. Výplaty z našich daní úplne bez skutočného efektu. A čo sú to v tomto prípade dlhodobo nezamestnaní? A zase jediní, ktorí na tom zarábajú sú Oni. A preto to robia.
700 mil úspora s ESO. Nič zdokladované! Ohromne, ohromne veľa prázdnych ministrových rečí. Ale policajtov je viac – s cieleným zámerom? Pre budúcnosť? Nový február?
100 km rozostavaných diaľnic. Hlúposť je pripisovať to Smeru, alebo akejkoľvek strane. Z Eurofondov! Nám nejaké kilometre diaľnice a  im? Vždy cez nejaký široký váhostav. Tak sa najefektívnejšie zarába. S cudzími peniazmi.
Najväčší rast miezd v EU. Údaj je preukazný nie vplyvom štátu, ale vplyvom zahraničnej dynamiky trhu a so zahraničím previazaného hospodárstva.
Presun 144 mil € pre mestá a obce SR. Aj tu ide o podozrivé a „systémové“ kroky. Výsledok? Nikto nič. A dostanú to skoro vždy iba „ich“ obce. A väčšinou to znovu minú „oni“. Stačí každý deň počúvať všelijaké správy.
Rast minimálnej mzdy o zhruba 18 %. Nič nehovoriace údaje. Normálny štát to rieši úplne iným spôsobom. A má aj výsledky. Čo sa u nás zmenilo a či sa zmenilo sa treba ísť opýtať medzi ľudí. A čo znamená tento údaj? Zhola nič.
Zníženie max doplatku na lieky. Proste, iba nás obabrú inak. Výsledok rovnaký. Čo sa zlepšilo na zdravotnej starostlivosti?
Zníženie DPH na vybrané potraviny. A skúsme to porovnať so zahraničím. A urobené to až po ôsmych rokoch. To je zavčasu, málo, veľa alebo pozde? A premietne sa to aj do obchodnej politiky, aby sa niečo zmenilo? Myslíte, že áno? A ako je to v iných štátoch? A kto na tejto, poriadne omeškanej akcii zarobil?
Vianočný príspevok o 100 €. Zalepenie očí pľuvancom, omrvinkou z ich bohatého stola.
Bezplatné cestovanie. Rozhodnutie hodné 21 storočia u postkomunistov.

A čo sa nemohlo zmeniť zásadne – pri súčasnej politickej štruktúre? Poďme!
Nie zmena volebného systému. Aj keď by to vyriešilo pravdepodobne 90% problémov práve vďaka zodpovednosti politikov pred svojimi voličmi – a zadarmo! Všetkým však tento súčasný spôsob vyhovuje. Okrem občanov. A my sme ticho.
Nie záväzné politické programy. Najlepšie nijaké. Nie kandidátky strán, ale kandidáti na plagátoch a s vynoveným úsmevom a primitívnymi sľubmi a s lídrami vedľa.

Nie zvýšenie zodpovednosti politikov.

Nie zníženiu korupcie v správe štátu.
Nie zdravotníctvu, ale rafinovane niekomu inému. Svojmu. Ani súkromné zdravotné poisťovne nezrušil, ako sľúbil.
Nie školstvu a učiteľom, ale svojim firmám na sifóny.
Ale stále iba bludy, bludy, bludy…. a na Korzike majú jedno príslovie: kresťan odpúšťa, hlupák zabúda.
Možno, že všetky tieto slová sú určené skôr tej našej „štyridsiatke“. Možno.
A na záver ešte jedno:
„Múdreho možno ľahko presvediť, hlupáka len horko-ťažko prehovoriť.“ – Immanuel Kant

Ján Derďák

Reklama