Blog Jána Derďáka: Krok za krokom, potkýnajúc sa …

Reklama

 

 

 

 

 

Spoločenský, aj politický život v meste si žije svojím životom a podľa všetkých prejavov, má úmysel tak žiť až do budúcich komunálnych volieb. Stále sa presviedčame o tom, že život ide ďalej a všetko ide – no tak klasicky, po slovensky. Ale aby som veľa „nepolitizoval“ tak spomeniem tie známejšie udalosti:

TAVOS: Po rozhovore s niekoľkými účastníkmi celej „kauzy Tavos“, ktorá poriadne zamiešala spoločenským vedomím piešťanskej komunity som prišiel k názoru, že celá kauza nesie brázdu klasickej politickej akcie, ktorou sa dajú (úmyselne aj náhodne) zastrieť iné, podstatné dôležitejšie skutočnosti. A na Slovensku a aj v súčasnom svete nie je problém ich vyrobiť. Hlavne na Slovensku. Ale ich menovanie nie je účelom týchto riadkov a preto sa vrátim k „tavosu“.

Reklama

 

Prečo vznikla, ako vznikla a kedy začala celá aféra? Ako všetci vieme všetko sa zbehlo iba v momente, keď bolo (z hľadiska súčasného poznania) zlikvidované postavenie piešťanského primátora v riadiacich štruktúrach Tavosu a odrazu sa začalo hovoriť o „tavose“. A je veľmi, veľmi pravdepodobné, že „ to niečo“ bolo už predtým. Len to kdekomu vyhovovalo.

Klasická ukážka snahy o zmanipulovanie názoru ľudí. Vidíme, že čiastočné informácie sú podsúvané tak, aby vyvolali obrannú reakciu jednoduchého občana. Však nám ubližujú! Všetci nás chcú iba dobehnúť. Za všetkým sa dá vidieť aj snahu o určitú formu populizmu, podliezaniu určitej skupiny voličov. Ale prejdem k veci:

Reklama

 

 

 

Veľa sa hovorí o prerozdelení zisku z hospodárenia (z minulého obdobia) – nejakých sto tisíc €. A náš primátor, ešte ako predseda dozornej rady dal návrh na rozdelenie (časti) zisku medzi akcionárov, aby si obce mohli, takpovediac sanovať niektoré svoje – s vodou vôbec nesúvisiace problémy. A sme pri (jednom) koreni problému. Čo je to za manažment verejného podniku (Tavos), ktorý by mal produkovať zisk, aby si akcionári hojili nejaké iné problémy. Elegantne to pripomína systém činnosti našej jedinej najmúdrejšie Smerovanej strany. Riešiť kdečo, vymýšľať, ale nakoniec nech to zaplatia vždy ľudia, v tomto prípade za vodu. Nakoniec niet sa čomu čudovať. Tento podnik potrebuje financie na vlastné investície a zisk tam nemá čo hľadať – iba, keď by sa tu vytvárala cesta na rôzne pretekanie peňazí niekde inde. Mimo! Záver: pokiaľ by to bola pravda je zlý manažment spoločnosti, ktorý potrebuje naozaj poriadny audit (pre niektorých: audit = kontrola). Aj so zodpovednosťou. Ľudia si platia za vodu! A teda – buď si platia za vodu to čo stojí (hospodárenie s vodou), alebo je potrebné znížiť cenu vody. Bodka! A teda „nejakých stotisíc“ sa dá pokladať jedine za nezmysel, alebo úmysel. Logiku to nemá.

Veľa sa spomína nejaká informácia a hrozby akože „skrytej privatizácie“. Je pravda, že na Slovensku sa takouto cestou už vykonalo niekoľko politických prípadov, ale riešenie tohto problému je úplne niekde inde. Jedine v správe štátu, zákonodarcu. Jednoducho povedané pokiaľ nebude existovať skutočná zodpovednosť pri riadení štátu a pokiaľ voliči budú voliť svojich zástupcov nie hlavou, ale kdečím iným – tak sa nič nezmení. Ani kdejaké hrozby. Ale vrátim sa k „našej hrozbe privatizácie“. Podľa vyjadrenia primátora logicky vyplýva, že doteraz bolo všetko v poriadku (?!), pretože až teraz, po voľbách, sa náš zástupca ozval. A čo, ak to tak nebolo? Potom, ale musí byť jedným z nedostatkov a rizík iba deravý štatút, alebo „organizačný poriadok“. Ktorý to dovoľuje. Ďalšou možnosťou by bola totálna neznalosť, neuvedomenie si zodpovednosti rozhodujúcich akcionárov voči vlastným voličom, obciam. Veľa sa spomína pojem „hospodárenie spoločnosti systémom „dojná krava“. Verím, že skutočnosť nám ešte ukáže, kde je pravda. A že možno to tak aj bolo – nebolo.

Voľba nových riadiacich štruktúr v Tavose (dozorná rada, predstavenstvo, generálny riaditeľ). Pokiaľ sa dalo presvedčiť o faktoch, tak rozhodnutia akcionárov boli prijaté nadpolovičnou väčšinou (!!) a ostatné fakty môžu byť skôr iba zahmlievaním. Dôvod? To uvidíme. Možno sa dožijeme aj faktu, že najväčšia škoda sa stala práve znefunkčneným Tavosu. Alebo, že by práve to bolo to pravé „orechové“? Ale je škoda, že svojou mierou nejasnosti prispel aj príslušný súd. Slovenské súdy sú však už známe. Ale to už je zase o niečom iba podobnom. Ešte pridám, že za záhadných okolností kandidatúru (za Piešťany) odmietol poslanec mestského zastupiteľstva, ktorého zastupiteľstvo navrhlo. A nakoniec k tejto téme ešte štyri vety:

1. O fakte, že prečo primátor stratil dôveru akcionárov sa doteraz nehovorilo, ale určite by to stálo zato dozvedieť sa to.
2. Jedine podstatné bude správanie sa Tavosu vo výkone svojej činnosti a teda napríklad aj v cene za vodné a stočné a nie, či je tam niekde pichnutý taký, alebo hentaký primátor.
3. A schopnosť skutočne zodpovedne riadiť činnosť, hospodárenie s vodou a kanalizáciou by mal platiť pre všetky zložky. Predstavenstvo, aj Dozornú radu, aj manažment.
4. Informáciu o možnom konflikte niektorých členov „novozvolených“ orgánov by mal veľmi rýchlo potvrdiť, alebo vyvrátiť súd, aby sme sa nemuseli hrať na nejakých extra patriotov.

PODPORA ŠPORTU  

Financovanie športu mestom. Nech žije hokej! A všetko okolo toho. Celá hulvátsko – srandovná hokejová atmosféra z posledného zastupiteľstva svedčí o totálnom zlyhaní manažmentu zasadnutia mestského zastupiteľstva. Toto má byť spôsob ako objektívne v tomto prípade neobjektívne, ale hlavne neefektívne vyťahovať z mesta ďalšie financie?. A čo tie skupiny občanov, alebo aj športovcov, ktorý sa nechcú znížiť k takejto forme vydierania? Aj tie dostanú, keď si nahodia dresy a prídu na zastupiteľstvo? Hulvátstvo voči voleným zástupcom mesta pripomínajúce správanie sa divákov na (ich) štadióne. Namiesto odborného zhodnotenia akejkoľvek položky doslova psychický nátlak hŕstky (a aj keď by ich bolo sto) mladých ľudí oblečených do dresov (ozaj koho (?!) záujmy presadzovali) podporených srdcervúcim prejavom niekoho, kto akože zaberie na poslancov. V Piešťanoch doslova folklór. Keď potrebujú peniaze plavci, tak šup ho napchať čím viac plavcov na zastupiteľstvo, keď základná škola, tak rodičia, … keď hokejisti, tak spôsob rovnaký – ako klasická ukážka, ako to má byť, keď nejaký športový klub potrebuje prachy a hodne prachov a predpokladá, že mesto sa postará…. Všetko sa dá, ale nie v takomto malom meste a pri fakte, že vedenie mesta nemá možnosť reálne zvyšovať svoje príjmy. Nakoniec doteraz je nám známy iba jeden fakt v širokom okolí, keď mesto svojou „múdrou politikou“ a neschopnosťou obralo hádzanárov v Piešťanoch o športový areál.   Neschopnosť vedenia mesta odborne a strategicky riešiť nielen športové aktivity v Piešťanoch nie je a ani nebude závisieť od počtu právnikov, alebo viceprimátorov, ale jedine od rozvojovej stratégie. Začína to vyzerať, že to bude diagnóza. Mesto radšej s radosťou podlieha doslova pažravým predstavám zopár ľudí.

POHREBNÉ SLUŽBY – keď som čítal vyjadrenie, ako je to v inom meste, mestách (napríklad aj v Trnave), znova ma to iba ubezpečilo o neschopnosti vedenia mesta riešiť komunálnu politiku – nie v prospech seba, ale v prospech mesta. Pretože všetci boli zvolení nato, aby viedli mesto. Celé mesto. Nie nejakú jeho časť, alebo vekovú skupinu, alebo nedajboh vlastné vrecko, ale mesto ako celok. A aj tu sa začína prejavovať zlý manažment.

Organizačné, manažérske aj etické nedostatky v oblasti: VEREJNÉ OBSTARÁVANIE. Klinec po hlavičke! A kamenné tváre pánov za vrchstolom iba podporujú fakt, že niečo iné (nie dobro mesta) je asi pravou podstatou ich „zvolenia“, alebo – v lepšom prípade „nevedia čo činia“. Aj potvrdenie faktu, že zásadne takmer vždy majú problém s dodržiavaním pravidiel otvorenosti pri verejnom obstarávaní ukazuje na významný nedostatok niekedy dávno deklarovaných princípov a okrem hospodárskych a manažérskych nedostatkov aj jeden, možno principiálny: dlhoročné členstvo v najzlodejskejšej politickej strane sa mohlo zažrať „do kože“ – a zohráva svoje.

A ešte: ODSTÚPENIE POSLANCA. Vzdanie sa poslaneckého mandátu. Ozaj – pochopili čitatelia, občania, voliči o čo tam šlo? Lebo nimi zvolená vrchnosť nie. Jeden poslanec sa tak naštval, pre manažérske nedostatky vedenia mesta, že to proste nezvládol. A vzdal sa poslaneckého mandátu. A vrchnosť? Spokojne spala a možno stále spí a sníva svoj sen o nenahraditeľnosti. Však vraj všetko prehrmí a zas bude pokoj. Len to treba ustáť.

Toto tu sú iba náhodné udalosti za posledný mesiac. Ale aj to svedčí o skutočnom obraze schopnosti našej mestskej vrchnosti. A iba sa potvrdzuje, že mesto sa nedokáže obrazne povedané postaviť na nohy. Lebo nohy nemá!

Ján Derďák

Reklama