Adriana Drahovská

Blog Adriany Drahovskej: „Prúdy beach“

Published

9 rokov ago

20. júla 2015

PNky.sk

Reklama

Horúce posledné dni väčšinu z nás, ktorí nemáme bazén za domom, vyhnali k veľkej vode. Hoci sme s deťmi skôr kúpaliskové typy, musím povedať, že dobre nám bolo pri tých 38-ičkách aj na piešťanskej vážskej „Prúdy beach“. A nielen nám – tento víkend som tam postretala celú kopu známych a mnohí ďalší iste ležali za ohybom rieky. Brehy Váhu boli totiž minulý týždeň posiate návštevníkmi.

Reklama

Dôvody boli zrejme podobné – ak chcete ísť s celou rodinou na kúpalisko, ukrojí vám vstupné čosi z rozpočtu a ďalšie peniaze stoja nápoje, jedlo… Slováci sú zväčša šetrní, do čoho nás tlačí aj naša vrchnosť svojimi rozhodnutiami, a tak sa každodenné rodinné návštevy bazénov až tak často nekonajú. A pri dlhšie trvajúcich horúčavách, ako minulý týždeň, sme potom už ochotní oželieť aj tú trochu pohodlia ako napríklad murované záchody, sprchy a pitná voda. Samozrejme, sú aj naturálne typy, ktorí by na kúpalisko nevkročili, ale úprimne – myslím, že tí sú stále v menšine.

Reklama

Každopádne, iste hovorím za všetkých, ktorí tam boli, že sme vďační za to, čo nám posledné dni v naozaj hojnej miere poskytla príroda – chládok, osvieženie a možnosť byť vonku. A všetko v prirodzene namiešanom mixe. (Samozrejme, čo sme s vážskou vodou absorbovali, zatiaľ nevieme, ale bolo nám to pri tých horúčavách celkom jedno. A podľa rozboru pred dvomi rokmi vychádzala celkom v pohode.)

No, neboli by sme to my, keby sme si aj trochu nepofrfľali. Najviac pripomienok, ktoré som počula okolo seba, bolo (psíčkari ma za toto možno nebudú mať radi) na majiteľov psov. Nie každý je totiž ochotný po svojich miláčikoch pozbierať výkaly a niektorí nechali psov pobehovať aj cez uteráky a deky. Priestory pre voľný pohyb majú však ich majitelia vyhradené na opačnej strany Bodony a mali by rešpektovať aj to, že ľudia sú rôzni a ich nadšenie pre psiu rasu nemusí zdieľať každý. Aj s ohľadom na to, že na prúdoch bolo veľa malých detí a ani na detské ihriská psy nemajú prístup.

Ďalšou samostatnou kapitolou boli odpadky a prerastená burina. „Kto sa tu o to vlastne stará?“ opýtala sa ma kamarátka. Nuž, pokiaľ viem (a potvrdil mi to aj múdrejší kolega), mal by sa starať správca toku, čiže Povodie Váhu. Ale čo sa týka odpadkov, zodpovednosť je aj na každom z nás. Hoci musím povedať, že ako som videla, väčšina rodín a dospelých si svoje smeti vzala so sebou a pri odchode po nich zostalo čisto. Horšie to už bolo s mládežou bez rodičov, čomu zodpovedala aj štruktúra – pivné konzervy, sáčky od čipsov a podobne. Až toľko odpadkov, ako by sa pri toľkom dave dalo čakať však na prúdoch nebolo a viacej sme ich zažili pri predchádzajúcej návšteve bagroviska Dlhé kusy na Hornej Strede. Možno ich z Bodony odniesla voda a vietor, ale aj tak dávam v tomto Piešťancom palec hore a dúfam, že nám to vydrží.