Blog Adriany Drahovskej: Drsná krása Kampánie

Reklama

 

 

 

 

Dovolenkové vetry (a výber nepísanej hlavy našej širokej rodiny) nás s deťmi v tomto roku zavial do talianskej Kampánie. Hoci amalfské pobrežie definujú viaceré cestovateľské portály ako jednu z najkrajších perál talianskeho náhrdelníka návštevnosti, jeho krása má trochu drsnú podobu. Nehľadajte tu pohodlie „vyčačkaných“ rezortov, kde stačí natiahnuť ruku a už v nej držíte chladený nápoj.

Napriek tomu, alebo možno práve preto vás osloví nádherou priezračného Tyrhénskeho mora, ostrými kamennými vrcholmi Apenín, a tak trochu prenesie do čias, v ktorých mali svoju cenu poctivé, do skál vysekané hodnoty. Nie sú lacné, ani sa pred vami neskláňajú, iba sa hrdo ponúkajú na obdiv a po prekonaní prekážok vás odmenia sladkým pocitom vďačnosti z toho, že môžete byť účastní na takomto nádhernom diele, vytvorenom samotnou prírodou. A možno tak ako ja, získate pokoru pred ľuďmi, ktorí v tomto drsnom kraji dokázali v skale vytvoriť život, čo pulzuje a stále rastie.

Reklama

 

Ale po poriadku: Keď sme vyliezli z lietadla, v Neapole nás doslova „ovalila“ horúčava, ako keby sme pristáli v Turecku, či v Egypte (rozpálený betón a asfalt je asi všade rovnaký). Ďalší čudne známy pocit prišiel, keď sme sa zaradili do miestnej dopravy. V Indii som síce nebola, no o chaose na ich cestách som už čo to počula i videla v televízii. Taliani ho majú veľmi podobný…Postupne sme ale prišli na určitý systém, ktorý však podľa mňa s dopravným značením nemá veľa spoločného. Napríklad skútre, ktorú sú tu doslova všade, vás bežne obiehajú zľava, sprava, dokonca aj keď stojíte na stopke či na červenej. Ku cti im slúži snáď len to, že keď vás idú obehnúť, zatrúbia.

Trúbenie je vôbec v Taliansku obľúbeným signálom. Na úzkych serpentínach Kampánie ho používajú najmä veľké autá a autobusy, ktorí ním dávajú znamenie, že vchádzajú do zákruty a máte im dať prednosť, pretože vám dokážu poriadne pokrčiť plechy. Pokrčené plechy, škrabance či odrazené spätné zrkadlá tiež nikto nerieši, či už sú jeho, alebo ich práve niekomu vyrobil… Horšie je, keď do úzkej pravouhlej zákruty vojdú dva autobusy naraz. Aj tejto situácie sme boli svedkom (obaja trúbili, a bolo tam aj zrkadlo, ale…), a keďže za každým z autobusov nich sa okamžite vytvorili kolóny, trvalo asi pol hodinu, kým sa z tej zákruty vyslobodili.

Reklama

 

Počas sezóny a v najvyťaženejších hodinách však, našťastie, na podobných miestach hliadkujú akísi policajní pomocníci, ktorí, vyzbrojení vysielačkami, dávajú pozor a snažia sa dopravu ako tak usmerniť. Takže hoci sanitky lietali hore dolu každú chvíľu, vážnu dopravnú nehodu sme tu okrem odretých plechov a dvoch „zafačovaných“ motorkárov, nezažili.

No i tak sme počas dovolenky po Kampánii stále krútili hlavami – nad odvahou šoférov, krásou vrchov okolo, serpentínami, domami či záhradami, plnými citrusov a olivovníkov, vysekanými do skál, pripomienkami rímskych čias, rozkvitnutými oleandrami a buganvíliami, výhľadom na obzor, priezračnou tyrkysovou vodou, plachtami na ligotavej vode, nekonečným modrým obzorom, fantastickou kuchyňou, ale aj únavnými schodmi (len na našu pláž ich viedlo 320)… Skrátka od všetkého niečo, veľa a dobre.

Hneď večer pri príchode nás dokonca privítal ohňostroj a zvonenie kostolných zvonov. Cirkevné sviatky sa tu totiž slávia s veľkou pompou a v okolitých dedinách sa výnimočne starajú aj o všetky sochy a pamätníky svätých.

Amalfské pobrežie je teda naozaj zaujímavým miestom Talianska. Prešli sme si pár jeho dediniek a mestečiek – Minori, Maiori, Amalfi, Positano, Sorento…

Nebudem vás tu unavovať podrobnosťami, ktoré nájdete v každej z cestovateľských príručiek, veľa sme z toho neabsolvovali aj kvôli extrémnym horúčavám, ale nikomu z nás to akosi neprekážalo. Akurát spomeniem, čo ma zaujalo – oblasť je známa výrobou keramiky a keramické bolo skoro všetko – tabuľky na domy, pätníky, dokonca i billboardy.

Slováci to tu zatiaľ dovolenkovo veľmi neobjavili, stretali sme viac Angličanov, Američanov a Škandinávcov. Možno aj preto, že ak nejdete s cestovkou, ceny v reštauráciách vám trochu zamotajú hlavu. Pri troche skromnosti sa však ubytovanie i stravovanie dá zvládnuť, potraviny v obchodoch sú totiž podobne drahé ako u nás. A možno tiež preto, lebo pre rodiny s deťmi je táto oblasť dokonca trochu nebezpečná – chodníky sa vyskytujú len málokde, schody majú veľké prevýšenie a nízke zábradlia, no a nenájdete tu ani veľa detských atrakcií (domáci šarvanci sa bežne zabávali skákaním zo skál do mora).

Ak ste však ochotní prekonať všetky podobné úskalia a nájdete si tu to správne miestečko – my sme bývali v úžasnom kamennom dome neďaleko malej dedinky Atrani, nemali sme tam wifi ani signál, tak sme skoro celé dni trávili pri mori a večer hrali spoločenské hry –  odmenou vám budú nádherné, dych vyrážajúce scenérie, čisté more, pláže, ktoré nie sú preplnené turistami a chutné talianske dobroty.

A tiež zvláštny pocit, že tuším, práve takto je strašne fajn stráviť dovolenku, nerozmaznanú prílišným pohodlím, ale ani zbytočne prepínaným adrenalínom. Skoro ako návrat do šťastného detstva…

Adriana Drahovská

Reklama