Blog Adriany Drahovskej: Dlhý príbeh krátkej ulice

Reklama

 

 

 

 

Tlačová agentúra SITA nedávno vydala spravodajský článok s titulkom: Astronómovi Milanovi Antalovi chcú zobrať ulicu. V úvode sa píše: Len pred pol rokom pomenovali v Piešťanoch jednu z ulíc po astronómovi Milanovi Antalovi, už chystajú jej premenovanie. Antal bol známy slovenský astronóm, objavil a zadokumentoval sedemnásť planétok. Jednu z nich nazval Piešťany, ďalšie pomenoval po známych slovenských dejateľoch. Piešťany sa mu vlani odmenili tým, že jedna z nových ulíc nesie jeho meno.

Reklama

 

Témy sa chytili i ďalšie médiá a vznikla veľká bublina. Musím povedať, že by ma nenapadlo, koľko rozruchu vyvolá zmena názvu jednej krátkej ulice, ktorú len málokto z tých, čo o nej píšu, vôbec videl. A keďže som počula, že sa niektorí priaznivci Milana Antala dokonca chystajú protestovať voči návrhu na jej premenovanie na Ulicu G. Vámoša, ktoré by malo zastupiteľstvo schvaľovať na ďalšom zasadaní, rada by som veci uviedla na pravú mieru.

V prvom rade – vôbec nejde o to, aby mesto vzalo späť poctu Milanovi Antalovi. A môže vari zmena názvu ulice, na ktorej stojí zatiaľ jedna šesťbytovka a jeden rodinný dom a chodiť ňou budú zrejme len jej obyvatelia a ich pozvaní hostia, ani s astronómom v podstate nijako nesúvisí, spochybniť jeho zásluhy?  Ale po poriadku…

Reklama

 

 

Mesto Piešťany v minulom roku dalo možnosť staviteľovi a investorovi Marekovi Markovi, pomenovať ulicu, v ktorej postavil domy a vybudoval komunikáciu. Jeho názvy ako Medová či Mesačná, však nakoniec neakceptovali. Bývalí členovia Kultúrnej a názvoslovnej komisie navrhli pomenovať ulicu podľa astronóma Milana Antala, čo aj poslanci odsúhlasili. Pri názve ulice totiž obce a mestá majú postupovať podľa Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z., kde sa píše, že názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa určujú s prihliadnutím na históriu obce, významné nežijúce osobnosti, na veci a pod. Úradný postup bol dodržaný a Mesto vydalo Všeobecne záväzné nariadenie, kde bol názov Ulica Milana Antala. Zástupcovia mesta tvrdili, že ktokoľvek mal možnosť vyjadriť sa k návrhu VZN, ktorý poslanci neskôr schválili. Staviteľ hovorí, že námietky aj podal, no nikto ich nevzal do úvahy.

Pánu Markovi, ktorý má k ulici okrem majetkových aj citové väzby, lebo tam bude bývať jeho rodina, sa však takýto jednostranný postup priečil, a preto podal sťažnosť na postup komisie. Názov ulice však už schválili poslanci, preto bola jeho sťažnosť zamietnutá. Podal preto  návrh na zmenu názvu ulice a jeho podanie sme prerokovávali už v novom zložení na prvom verejnom zasadnutí Komisie pre kultúru a názvoslovie Mestského zastupiteľstva dňa 25. februára.

Členovia komisie vysvetlili investorovi, že postupovali podľa litery zákona. On ale nerozumel, prečo mu teda najskôr dali na výber a potom sa už s ním nechcel nikto baviť? Pripadalo mu to ako nejaký „trucpodnik,“  pretože jemu na názve ulice záležalo, vyberal ho spolu so svojimi deťmi, ktoré tu budú tiež bývať.  Po vysvetlení od pána Kornela Duffeka, ktorý bol členom aj bývalej a aj súčasnej komisie, že o žiaden truc ani nič podobné nešlo a výber mal svoje zákonitosti,  sme pánu Marekovi navrhli kompromis – ak je zásadne proti názvu Ulice Milana Antala, nech vyberie meno inej osobnosti mesta, ktoré by bolo akceptovateľné pre neho aj pre mesto.

Podnikateľ sa upokojil a s takýmto návrhom súhlasil. Po dohode navrhol názov Ulica G. Vámoša. Gejza Vámoš bol významným lekárom, reumatológom, spisovateľom a založil dokonca prvé obecné noviny v Piešťanoch a jeho pôsobenie u nás nebolo menej prínosné ako u pána Milana Antala. K tejto časti mesta nemali ani jeden rodinné väzby, preto boli pomyselné váhy rozhodovania „skoro“ vyrovnané.

Iste, možno sa niektorým nepáčilo vystupovanie investora, či to, že ulicu považuje za „svoju“. Stretla som sa dokonca s názorom, že čo je to už za móresy, aby si niekto vyberal názov ulice a či nám budú stavitelia diktovať…. A prečo by názov ulice nemohol navrhnúť aj niekto iný, ako len tí, ktorí o ňom rozhodujú, ak je akceptovateľný? No a čo sa týka zmeny názvov ulíc, tá kde bývam ja, sa za môjho života premenovávala trikrát – najskôr to bolo Prednádražie, potom Trieda obrancov mieru a neskôr Ulica A. Hlinku.

Podobné argumenty teda podľa mňa neobstoja. A ak niekomu dáme právo výberu a potom mu ho vezmeme, bez toho, aby sme si veci vysvetlili, zaváňa mi to tak trochu nedostatkom demokracie.

S  Milanom Antalom som sa za jeho života niekoľkokrát stretla a viem, že bol nielen zanieteným astronómom, ale išlo aj duchovne založeného človeka a myslím, že takéto naťahovačky o názov ulice s jeho menom by sa mu určite nepáčili. Každopádne, všetky jeho zásluhy sú nepopierateľné, a v prípade, že sa v budúcnosti budeme zaoberať názvom novej ulice, rozhodne je pre všetkých prvou voľbou.

Ale podľa môjho názoru, najprv dať a potom vziať právo akémukoľvek občanovi,  jednotlivcovi, spolupodieľať sa na rozhodovaní o veciach, ku ktorým má svoje väzby, nie je úplne v poriadku a ak mu ten, kto rozhoduje, môže vyjsť v ústrety, mal by tak urobiť. A bez ohľadu na zásluhy pána Antala v Piešťanoch, si dovolím tvrdiť, že v tomto prípade je premenovanie ulice pre všetky zúčastnené strany akceptovateľným kompromisom.  Aj s prihliadnutím na to, že zmena názvu  nemá ekonomický dopad ani na mesto ani na jej obyvateľov, pretože  trvalý pobyt na novej adrese ešte nemajú. Mesto to stojí iba čas, ktorý zmene venujú príslušní úradníci. Je to priveľa? Alebo je to primeraná náhrada za čas podnikateľa, ktorý sa osobne zaangažoval?

Aj z týchto dôvodov sme na komisii odporúčali jeho návrh prijať a v prípade potreby ho prednesiem aj poslaneckému zboru, ktorý bude mať nakoniec posledné slovo. Nejdem týmto blogom nikoho presviedčať,  ako sa poslanci rozhodnú, je každého osobnou voľbou. Iba vysvetľujem – fakty, postoje, názory.

A zároveň chcem dodať, že pre mňa bolo práve kvôli tomuto prerokovávanému bodu prvé verejné zasadanie  komisie veľmi prínosné – jednoducho, veci sme si mohli vysvetliť zoči voči a dohodli sme sa. A kto chcel, mal možnosť sa pridať, pozvánka bola vyvesená na stránke mesta. Tí, ktorým na veci naozaj záležalo, tam boli.

Adriana Drahovská

Reklama