Zelená Viedeň: záhrady na streche, autá v podzemí či vodné ihriská

Reklama

 

 

 

 

Krajinná architektka Eva Wernerová spolu s riaditeľkou Služieb mesta Piešťany začiatkom júna navštívili svojich kolegov vo Viedni. Zelená politika tohto mesta, ktoré poznáme zväčša z jeho historickej strany, ale má aj novú modernú tvár, obe nadchla a zanechala v nich množstvo inšpirácii. Časť z nich prezentovala E. Wernerová v Piešťanskom informačnom centre minulý utorok. Hoci návštevníkov prišlo len poskromne, inšpirovať sa bolo naozaj z čoho – či už to boli strešné záhrady, vytláčanie áut z vonkajšieho priestoru alebo novovznikajúce vodné ihriská, ale tiež mestské zelené plochy a starostlivosť o parky.

Hoci Piešťany a Viedeň sa nedajú porovnávať, čo sa týka počtu obyvateľov – hlavné mesto našich susedov ich má 1,7 milióna, ani v počte pracovníkov správy mestskej zelene, ktorých je asi 900 až 1800 podľa sezóny oproti našim 30-tim záhradníkom, či výškou sumy, ktorá sa na toto odvetvie vynakladá, niečo máme predsalen podobné.

Reklama

 

Ide napríklad o zloženie pôdy, ktorá je vápenatá, s vysokým Ph a obyvatelia sa rovnako musia prispôsobovať klimatickým zmenám. Pomáha im k tomu aj zelená politika mesta, kde je zeleň vysadená na viac ako 400 km2. „Viedeň obklopuje takzvaný grüngürtel, greenbelt alebo zelený opasok, ktoré by malo mať každé mesto. Piešťanom chýba zo západu, kde sú prevažne orné pôdy a zeleň by zabránila prúdeniu vetra a prachu,“ uviedla Eva Wernerová v úvode prezentácie, ktorá trvala približne hodinu.

Reklama

 

Ďalej má mesto asi stotisíc stromov v stromoradiach, ďalších 250 tisíc v sadoch a parkoch a všetky sú očíslované a vedené v počítačovom programe, kde sa zaznamenáva ich údržba, výrub či náhradná výsadba. „Toto by sme si želali aj my a dúfame, že program, ktorý by sme mali dostať na jeseň bude túto úlohu aspoň zčasti plniť,“ doplnila krajinná architektka. Stromom čoraz vyššie vyvetvujú koruny, aby konáre nezavadzali a odstraňujú aj kríky, aby parky i uličná zástavba zostala prehľadná. Okrem toho povolenia na výrub žiadajú pre dreviny od šírky kmeňa 40 cm, čo odborníkom podľa E. Wernerovej zjednodušuje a urýchľuje prácu, napríklad pri odstraňovaní náletovej zelene, alebo pri prebierke po zasadení väčšieho množstva mladých stromčekov.

Druhy drevín na vysádzanie Viedeň mení, v súčasnosti sú to viac teplomilné ako napríklad platan, ginko, celtis, okrasné hrušky, bresty, ktoré netrpia baktériami…“Lipa, ktorá je u nás častá, už zo zoznamu na najbližšie roky vypadla, vyberajú si druhy, ktoré trpia málo chorobami, sú úzke a vysoké,“ vysvetlila zástupkyňa Služieb mesta Piešťany.

Okrem starostlivosti o parky a sady plánujú architekti zelené plochy všade, kde je to len trochu možné – nové budovy, ale aj rekonštruované s plochými strechami majú povinnosť vytvoriť strešné záhrady, ktoré môžu obyvatelia alebo nájomníci aj aktívne využívať ako miesto na oddych. Pri výstavbe okrajových sídlisk boli autá vytlačené z vonkajšieho priestoru do podzemných garáží a medzi bytovkami vytvárajú zelené vnútrobloky, o ktoré sa starajú sami obyvatelia.

Podľa Evy Wernerovej nielen pri starostlivosti o zeleň, ale už pri jej plánovaní pracujú aj s obyvateľmi deťmi, architektmi, robia aj parky pre etnické skupiny. Diskutujú s nimi na Facebooku, kde vyberajú napríklad farbu letničiek pre nadchádzajúci výsadbu, ale aj osobne pri navrhovaní mobiliáru pre ihriská, parky, pri ktorých dbajú na rôzne skupiny – vekové, etnické…“Majú ihriská aj pre deti na vozíčkoch, generačné s cvičebnými prvkami pre seniorov a podobne, veľmi dbajú na to, aby nikto nebol diskriminovaný.“ Samozrejmosťou sú aj psie parky, ohradené a oddelené pre menšie a väčšie plemená.

V súčasnosti tu čoraz viac vznikajú takzvané vodné ihriská.  „Ľudia si ich stále častejšie želajú, cítia klimatické zmeny, idú horúce roky, takže je logické, že aj pre deti si žiadajú vodu. Okrem vodných plôch na oddych, stavajú aj vodné ihriská sú plné fantázie, kde sú hracie prvky, ako napríklad plte, ktoré sa ťahajú na lanách, šmykľavky, preliezky. „ My máme v Piešťanoch až priveľa fontán a možno by sa z niektorých dali vytvoriť podobné hracie plochy,“ myslí si krajinná architektka.

Nezabúdajú ani na ekologickú výchovu, už malé deti chodia do miestneho záhradníctva, kde sa učia  sadiť, siať, pestovať rastliny, takže k zeleni získajú prirodzený  vzťah. „Berú ich aj na stromy, keď stromolezci upravujú koruny. Je to pre deti neskutočné divadlo a na vlastné oči sa presvedčia, ako sa takýmto zásahom dá predĺžiť životnosť stromov,“ dodáva architektka.

Okrem diskusie motivuje mesto svojich obyvateľov aj finančne, napríklad ponúka príspevok na vysadenie a starostlivosť o vnútrodvory až 2200 eur na rok, príspevok dostanú aj obyvatelia výškových budov na vybudovanie strešnej záhrady. Ďalší program je podľa E. Wernerovej zameraný na skupiny: „Neziskové organizácie, záujmové združenia, alebo seniorkluby dostanú aj jednorazovo 3600 eur na vytvorenie takzvaných súsedkých záhradiek, podmienkou je, že aspoň  tri roky zostane zachovaná.“ Na takýchto zelených dvoroch, strechách či ďalších plochách sa potom konajú tiež rôzne podujatia, stretávky a podobne.

Súčasťou starostlivosti je i kontrola. „Po Viedni chodí asi 40 dozorcov, ktorí strážia čistotu, a napríklad ak nejaký pes zašpiní trávnik, okamžite dostane jeho majiteľ pokutu 36 eur,“ uzatvára E. Wernerová. O pokutách či povinnostiach sú všetci návštevníci parkov informovaní tabuľami, kde nájdu aj informácie o jeho histórii, otváracie hodiny, aké akcie sa tu konajú a podobne. Ďalšia skupina kontroluje napríklad herné prvky na ihriskách, aby spĺňali normy a boli v poriadku, aby sa nikomu nič nestalo. Na každom smetnom koši je uvedené číslo na takzvaný Gartentelefon, takže obyvatelia môžu akúkoľvek informáciu oznámiť stálej službe, ktorá problém operatívne rieši.

Novým trendom sa prispôsobuje aj mobiliár, kde napríklad pri novej zástavbe už len málokde nájdete klasické lavičky. Na sedenie, či oddych slúžia napríklad drevené či kamenné plochy, tvarované ležadlá a podobne. Spolu s okolitou zeleňou tak vytvárajú príjemné otvorené priestory, kde si svoje miesto môže nájsť naozaj každý.

Inšpirácie by tak bolo dostatok, zostáva len dúfať, že sa nájdu možnosti aspoň čiastočnej realizácie aj u nás…

-ad-, foto: A. Drahovská, E. Wernerová

Reklama