Zelená cesta sa zasekla na trati Piešťany – Vrbové

Reklama

 

 

 

 

Záujmové združenie Mikroregión Zelená cesta sa ešte v roku 2009 chystali založiť samosprávy Piešťan, Vrbového, Krakovian, Trebatíc a Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Podľa zakladateľskej zmluvy malo okrem iného aktívne zastupovať záujmy regiónu či realizovať marketingové a PR aktivity, organizovať kurzy, semináre a školenia zamerané na nové poznatky pre rozvoj CR, exkurzie, účasť na výstavách… Prevádzkovanie železničnej trate a prevádzkovanie cyklistického chodníka boli medzi poslednými bodmi.  

Reklama

 

Združenie však dodnes prakticky nefunguje a nie je ani zaregistrované. Zdá sa, že Zelená cesta sa zasekla na probléme premeny trate Piešťany – Vrbové na cyklochodník a ďalšie spoločné záujmy regiónu zrejme tiež zastupovať nebude.

Vznik nakoniec podmienili získaním trate

Reklama

 

 

„Prvoradou úlohou združenia bude rozhodnúť, akou formou bude možné oživiť, prípadne reštrukturalizovať nevyužívanú železničnú trať medzi mestami Piešťany a Vrbové, prechádzajúcu obcami Trebatice a Krakovany,“ uvádza Tlačová správa TTSK o podpise založenia Mikroregiónu Zelená cesta z 27. septembra 2009 s podtitulom Cieľom zakladajúcich členov združenia je podporovať rozvoj cestovného ruchu. Z textu však ďalej vyplýva, že združenie malo rozhodnúť  buď o oživení železničnej trate alebo o jej reštrukturalizácii, čiže premene na cyklochodník.

Vyjadrenie hovorcu TTSK Patrika Velšica z 24. septembra tohto roku potvrdilo, že kraj sa prikláňal skôr k druhej možnosti: „Trnavský samosprávny kraj oslovil Železnice Slovenskej republiky s požiadavkou o prenájom železničnej trate Piešťany  – Vrbové za primeranú cenu a jej následným využitím na rekreačné účely, konkrétne o jej využitie na cyklotrasu.“ Železnice po rokovaní s krajom podľa neho  požiadali o vyjadrenie Ministerstvo dopravy SR. „Ministerstvo zaslalo stanovisko, v ktorom nesúhlasí so zrušením uvedenej trate, nakoľko že TTSK nemá záujem o prevádzkovanie dráhy na dopravné účely  a nemá záujem o získanie licencie na prevádzkovanie dráhy. K téme riešenia a umiestnenia cyklotrasy vzhľadom na uvedené skutočnosti doteraz neprišlo,“ uvádza P. Velšic a dopĺňa, že vznik združenia Zelená cesta bol podmienený získaním trate, no v tomto bode naráža na problém s ministerstvom.

Železnice ponúkli trať aj Čangu

Za zachovanie železnice bojuje Občianske združenie Čango, o aktivitách ktorého sme už veľakrát informovali. Združenie organizuje jazdy historickým vláčikom, preteky drezín a čiastočne sa o nevyužívanú trať i stará. „Železnice sú radi, že im pomáhame s udržiavaním trati a údržbou zelene – kosíme trávu, klčujeme náletové dreviny,“ hovorí predseda o.z. Čango, železničiar Vladimír Vacula. Myslí si, že trať by sa dala využiť aj častejšie, napríklad na sezónne alebo tematické jazdy drezín alebo vláčikov, ktoré fungujú napríklad v niektorých českých mestách.

„Naše akcie robíme aj preto, aby sme ukázali, aké má táto železnica možnosti.“ Jazda historickým vláčikom každoročne priláka množstvo záujemcov a medzinárodné majstrovstvá Slovenska v jazde na pákových drezinách nedávno zorganizovali už po siedmy krát. „Na začiatku sme o drezinách nevedeli nič,“ spomína Vacula, „ale chytilo nás to, a dokonca sme sami postavili dve dreziny.“ Záujemcov o preteky tiež pribúda, v tomto roku sa na nich zúčastnilo až dvanásť družstiev. Podľa predsedu občianskeho združenia by jazda drezinou mohla byť oživením aj pre návštevníkov mesta. Ako atrakciu ju používa napríklad Múzeum vo vagóne v českej obci Ratiškovice.

Dobrovoľníci z Čanga sa však do takýchto väčších aktivít úplne sami pustiť neodvážili, hoci pred časom im železnice dokonca ponúkali predaj trate za symbolickú cenu a mohli kúpiť aj niektoré staničné budovy. „Nechceli sme ísť do toho sami, preto sme oslovili aj Trnavský samosprávny kraj o spoluprácu,“ vysvetľuje Vacula. Výsledkom mali byť aj aktivity v rámci Mikroregiónu Zelená cesta. Členovia Čanga sa preto s návrhom zrušenia trate a jej premenou na cyklochodník neradi zmierujú a navrhujú, aby cyklotrasa viedla popri železnici. Podľa Vaculu je v okolí dostatok miesta.

Ide iba o peniaze?

Hoci združenie vlastne reálne nevzniklo, samosprávy Piešťan, Trebatíc a Krakovian dali spracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá posudzuje možnosti vybudovania cyklochodníka namiesto trate alebo popri nej. Z materiálu vyplýva, že likvidácia koľají a chodník na korune násypu by bol ekonomicky výhodnejší. Rozdiel podľa tvorcov štúdie činí viac ako 600 tisíc eur. Predsedovi o.z. Čango sa ale zdá, že čísla uvedené v štúdii sú iba odhadované a nemajú reálny podklad. Niektoré sa mu zdajú podhodnotené a iné zasa predražené. „Napríklad cena za rezanie koľají za meter štvorcový mi ani nesedí s dĺžkou koľají.“ Aj trasa popri trati sa mu zdá vytvorená akoby od stola. „Cyklochodník predsa nemusí úplne kopírovať trať, môže sa napájať na existujúce trasy v meste, či využiť voľné plochy okolo,“ tvrdí. Ďalej tvrdí, že lávku cez diaľnicu, ktorú štúdia vyčíslila až na 200 tis. eur by nebolo treba budovať.  „Pod diaľnicou je tunel, ktorý by sa po vyčistení a prípadne prehĺbení mohol využiť na podjazd, bol som sa tam osobne pozrieť. A určite by to nestálo dvestotisíc. “

Zámer vytvoriť cyklochodník popri železnici od začiatku podporovalo aj mesto Vrbové. Jeho súčasný primátor Ján Jánoška sa však vyjadril, že o osude železnice ako takej by mali rozhodnúť ministerstvo, železnice a kraj. „Môj názor bol viackrát prezentovaný, ale prioritou pre mňa je pre mňa Strážovský cyklochodník”, uvádza.  Zároveň dopĺňa, že bez ohľadu na rokovania ohľadom železničnej trate považuje za potrebné urobiť všetko pre realizáciu tejto časti chodníka, pretože ide o bezpečnosť obyvateľov Vrbového, ktorí pravidelne idú pešo alebo na bicykloch do Krakovian a späť.

Názory na využitie trate Piešťany – Vrbové sa rôznia i u obyvateľov regiónu, faktom však zostáva, že dobrovoľníci z Čanga od prvej „spanilej jazdy“  v  roku 2006 prešli kus cesty. A pre využitie tejto opustenej koľajovej dráhy urobili  viac, ako členovia doteraz neexistujúceho združenia. Aj kvôli tomu a s ohľadom na stanovisko štátu by minimálne mali dostať priestor, aby ich argumenty boli vypočuté a posúdené. Inak sa môže stať, že sa touto „Zelenou cestou“ vlastne nikam nedostaneme.

Text: A. Drahovská, foto: V. Vacula, A. Drahovská, M. Palkovič

REKLAMA

Reklama