Zástupcovia kúpeľov z V4 si vymieňali skúsenosti

Reklama

 

 

 

 

 

Liečebné kúpeľníctvo ako významný faktor rozvoja regiónu a zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva bolo témou 1. Česko-Slovenskej konferencie liečebných kúpeľov za účasti krajín V4, ktorá sa konala 10. a 11. júna v Kongresovom centre na Kúpeľnom ostrove.

Nad podujatím prevzali záštitu aj ministri zdravotníctva Slovenska a Čiech, obaja sa však z účasti na konferencii ospravedlnili. Dvojdňový program mal za úlohu akoby zmapovať súčasný stav liečebných kúpeľov v krajinách V4, využívanie a ochranu prírodných zdrojov, potenciál kúpeľnej liečby v systéme zdravotníckej starostlivosti a venoval sa aj možnostiam primárnej prevencie. Jeho súčasťou bola i panelová diskusia účastníkov.

Reklama

 

Ako uviedla na tlačovej konferencii predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov (ASK) SR  Janka Zálešáková, myšlienka zorganizovať takéto podujatie vznikla z toho, že práve Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko majú veľmi silný kúpeľný potenciál, spolu okolo 400 kúpeľných miest: „Štvrtina liečebných kúpeľov v Európe je sústredená v krajinách V štvorky.“ Zároveň nás spájajú podobné problémy, s ktorými sa potýkame po zmene systému a môžeme sa inšpirovať  u tých „susedov“, ktorým sa podarilo niektoré z nich úspešne vyriešiť.

Reklama

 

 

 

Podľa Eduarda Bláhu, prezidenta Svazu léčebných lázní České republiky, inšpiráciou pri rozvoji regiónov nám môže byť napríklad Maďarsko, kde legislatíva určuje, že kúpeľný poplatok majú municipality ďalej investovať do oblasti cestovného ruchu. Zároveň im štát za každé euro prispeje rovnakou čiastkou. Podobný systém funguje aj v Rakúsku. Na Slovensku aj v Čechách príjmy za ubytovacie poplatky (u nás je to daň z ubytovania, pozn.red.) nie sú nijako viazané. „My tomu hovoríme, že ich „prežerieme“,“ uviedol lekár. Ak by podobný systém fungoval u nás, podľa neho by významne prispel k rozvoju regiónov.

Ďalšou témou, ktorá oboch zástupcov kúpeľov zaujala, bola možnosť úhrady preventívnej kúpeľnej starostlivosti, takzvanej primárnej prevencie poisťovňami. Okrem zdravotnej poisťovne by takúto kúpeľnú liečbu mohla uhrádzať i Sociálna poisťovňa. Podľa J. Zálešákovej je všeobecným trendom v Európe pridať občanom dva roky života v dobrom zdraví, a tiež aby v starobe neboli odkázaní na opatrovateľskú starostlivosť či na pobyt v domove pre seniorov. Štát tieto služby stoja nemalé prostriedky a ak by sa im podarilo presvedčiť politikov, že primárna prevencia je určitou formou riešenia, kúpele sú na tento trend pripravené.

„My ponúkame produkty primárnej prevencie, ako aj edukačné pobyty pre rizikové skupiny obyvateľstva,“ potvrdila J. Zálešáková. Zatiaľ sú však dostupné iba samoplatcom, poisťovne primárnu prevenciu neplatia a neexistuje ani doplnkové poistenie. „V tomto vidíme veľkú rezervu do budúcna. Žiadny politik sa zatiaľ neodvážil zaviesť tú veľkú zmenu a nejakú možnosť pripoistenia,“ doplnila predsedníčka  ASK.

Podľa Eduarda Bláhu je v Čechách situácia podobná, pomaly sa však politici začínajú prebúdzať. „Kedysi hradila sociálna poisťovňa kúpeľnú starostlivosť, dnes máme obe zeme úhrady len zo zdravotného poistenia a to stavy po operácii či chronické ochorenia.  Rokujeme s ministerstvom zdravotníctva a zdá sa, že je vôľa k spolupráci. Najmä teraz, rok a pol voľbách, keď sa k moci dostala sociálna demokracia, ktorá mala silnú pozíciu v regiónoch a teraz od nich dostáva informácie. Sociálna poisťovňa by tak napríklad hradila preventívnu starostlivosť u mladších a kúpeľnú liečbu u seniorov.“

Prvá konferencia bola podľa zástupcov oboch krajín ústretovým krokom k spoločnej politike V štvorky práve v oblasti kúpeľníctva. Podľa E. Bláhu takáto spolupráca už funguje v iných sférach, ale dôležité je, aby kompetentní aj v tejto oblasti prevzali práve taký spoločný model, ktorý je úspešný a prináša viditeľné výsledky.

-ad-, Ilustr. foto: archív PNky

Reklama