Výruby stromov v parku: autorky projektu s primátorom spoločnú reč nenašli

Reklama

 

 

 

 

Zákaz výrubu stromov, ktorý vydal primátor Miloš Tamajka, rezonuje v Piešťanoch už mesiac. Netýka sa len stromov v uliciach, ale aj mestského parku, pre ktorý bol v minulom roku spracovaný projekt rekonštrukcie. Jeho autorky prišli minulý piatok 6. februára osvetliť hlave mesta princípy a ciele projektu. Spoločnú reč však nenašli.

Projekt Rekonštrukcie Mestského parku v Piešťanoch realizoval tím okolo krajinnej architektky Evy Teplickej, ktorý vyhral architektonickú súťaž v roku 2012. V rámci rekonštrukcie sa počíta v priebehu piatich až desiatich rokov s výrubom približne tristo stromov z tisícpäťsto, ktoré v parku rastú. Túto zimu mali byť vyrúbané približne dve desiatky stromov.

Reklama

 

Autorky sa snažili primátorovi osvetliť princípy navrhovanej kompozície a objasniť zvolený postup obnovy vegetačnej zložky parku. „Pánovi primátorovi sme popísali ideový zámer a nosnú myšlienku víťazného návrhu, ktorou je oživenie hlavnej promenády. Zdôraznili sme dôležitosť architektonickej kompozície v parkových objektoch, ktorej prítomnosť odlišuje park od prírodného lesa. Ohľadom pozastavenia výrubov sme vyjadrili názor, že obnova parku nie je možná bez zásahov do stromovej vegetácie. Okrem výrubov stromov z hľadiska zdravotného sú nevyhnutné aj výruby drevín z koncepčného hľadiska – t.j. nefunkčné výsadby prerastených výplňových drevín, zvyšky rozpadnutej aleje, neuvážené výsadby a absencia prebierok minulých rokov, rekonštrukcia športovísk so zázemím,“ povedala na margo stretnutia Eva Teplická.

Primátor Miloš Tamajka sa, podľa slov hovorkyne radnice Evy Bereczovej, so spracovaným projektom nestotožnil. „Stromy majú byť vyrúbané z viacerých dôvodov. Jedným z nich je ich nevyhovujúci zdravotný stav. Toto tvrdenie sa však opiera o posudok z roku 2011, ku ktorému mám nedôveru. Stav drevín v mestskom parku si preto dám posúdiť nestrannými odborníkmi. Až potom dám povolenie na výrub chorých stromov – len takých, ktoré môžu napríklad v prípade búrky spôsobiť škody,“ vysvetlil svoj postoj primátor Tamajka a po stretnutí dodal: „Najviac ma zarazilo to, že projekt ráta s výrubom z kompozičných dôvodov. Máme unikátny park, oázu zelene v centre mesta, ktorá je vyhľadávaná najmä pre svoj tieň a pre majestátnosť stromov a niekto rozhodne, že niektoré stromy sa mu nepáčia. Že už nezapadajú, lebo netvoria aleju, to sa mi zdá scestné. Realizáciu projektu v tomto znení nepodporím.“

Reklama

 

„Z tristo stromov odsúdených na výrub je viac ako desať percent takých, ktoré majú ako dôvod výrubu uvedené „kompozičné dôvody“, nové trasovanie ciest alebo výstavbu nových športovísk. Deväť zdravých líp pri detskom ihrisku má byť vyrúbaných len preto, že autorky si tam predstavujú nový kvetinový záhon. Predsedníčka komisie pre životné prostredie sa dokonca vyjadrila, že stromy musia byť vyrúbané, lebo by záhonu tienili. Toto nemôžem brať ani len vážne, nie to ešte aj podporiť. Som presvedčený o tom, že sami občania ma v tomto rozhodnutí podporujú. Nechcem mať predsa z Mestského parku okrasnú záhradu,“ konštatoval primátor Miloš Tamajka a dodal, že ak by zadával architektonickú súťaž rekonštrukcie mestského parku on, hlavnou podmienkou by bolo zachovať všetky zdravé stromy.

Podľa Evy Teplickej bol počas spracovávania projektu návrh opakovane prejednávaný a po zvážení viacerých alternatív odobrený Krajským pamiatkovým úradom v Trnave. Autorky rekonštrukcie podotkli, že návrh uspel ako víťazný v regulérnej anonymnej súťaži, ktorú posudzovala odborná porota.

Spracovanie nového posudku drevín v mestskom parku, o ktorom hovorí primátor,  je podľa odborníkov práca na jeden až dva mesiace a jeho cena môže byť okolo päťtisíc eur.  Zákaz výrubu stromov vydal aj nový trnavský primátor Peter Bročka. Následne zorganizoval stretnutie, odborníkov, aktivistov a úradníkov, kde si v diskusii vysvetlili všetci zainteresovaní, ako sa veci majú a podľa našich informácií sa na základe tohto stretnutia primátor Trnavy rozhodol svoj zákaz odvolať .

-th-, Ilustr. foto: mp

Reklama