Vo Vrbovom rastú malí farmári

Reklama

 

 

 

 

Žijeme v dobe, ktorú vnímame ako podstatne rýchlejšiu než bola tá, ktorú žili naši rodičia. Generácia X, Y, Z… Pre zjednodušené vysvetlenie – Generácia X – ľudia, ktorí žijú na hranici dvoch „svetov“ 1961 – 1981, generácia Y 1982 – 2000, generácia Z 1995 – 2020. Bez ohľadu na písmenko, fyziologické potreby sú rovnaké. Potrebujeme jesť, piť… Nastala však istá zmena, zmena v pohľade na poľnohospodárstvo.

Reklama

 

„Moji starí rodičia i rodičia pracovali v poľnohospodárstve. I rodičia mojich spolužiakov. Brali sme to ako samozrejmosť a niečo prirodzené. Družstvo v obci bol „pojem“. Staršie ročníky si zaspomínajú na opálených družstevníkov, chmeľové i zemiakové brigády, na žatvu, dožinky… Pri mladších ročníkoch sa stretám často s názorom, že v družstve pracujú nevzdelaní ľudia, že to nie je práve voňavá práca, pri zvieratách, na poliach. Kvalitnú ornú pôdu je potrebné predať zahraničným investorom, veď my ju nepotrebujeme. I to je názor. Nieto ešte, ak s a spýtate, či by nechceli svoje potomstvo poslať na poľnohospodársku školu. A čo má byť z neho „družstevník“???,“ popisuje svoje skúsenosti Zuzana Siblíková, vyštudovaná učiteľka, ktorá však momentálne pracuje v Poľnohospodárskom družstve Vrbové a má na starosti pôdnu agendu.

Nie zo všetkých detí budú manažéri, lektori, lekári, IT-čkári. Niekto je na „učenie“, iný na manuálnu prácu. A je v nej jednotka. „Mám to šťastie, že pracujem s človekom, ktorý pôsobil dlhé roky ako pedagóg. PhDr. Alexander Koreň prišiel s myšlienkou vytvoriť Farmársky krúžok. Tým prvotným podnetom bol nedostatok pracovníkov. Stroje máme, ale nemá kto na nich pracovať. Keď naše družstvo hľadalo traktoristu (pre niekoho jednoduché povolanie) nenašli sme. Pritom „naši chalani“ sedia v strojoch, ktoré pripomínajú „kokpit v lietadle“. A na ich používanie skutočne nestačí sa vedieť len podpísať. Nájsť zamestnanca do mäsovýroby – nemožné. Pozícia predavačky bola dlho neobsadená. A mohla by som pokračovať,“ hovorí Z. Siblíková.

Reklama

 

Preto vo Vrbovom nabrali odvahu a založili Farmársky krúžok. S vedomím, že to je beh na dlhé trate oslovili 2. ZŠ vo Vrbovom. Primárne však žiakov prvého stupňa. „Možno vám napadá otázka, že prečo takých „maláčov“. Odpoveď je jednoduchá. Lebo vzťah k pôde, rastlinkám i zvieratám je potrebné budovať v útlom veku. Siedmaka, ôsmaka už ťažko presvedčíme, že je fajn pracovať v poľnohospodárstve. Keď jeho zmyslom je vo veľa prípadoch sedieť za počítačom, prípadne už riešiť prvé lásky. Napočudovanie sa na farmársky krúžok prihlásilo 30 žiakov. Od prvákov po siedmakov. Keďže majú žiaci veľa iných krúžkov, i aktivít, rozdelili sme ich do viac dní. Náš farmársky krúžok prebieha 2 hodiny – trikrát v týždni,“ vysvetľuje Z. Siblíková.

Čo v krúžku robia? Za 7 mesiacov pôsobenia stihli založiť ovocný sad. Pekne postupne od brázd, do ktorých žiaci úplne dávali hnoj, až po zasadenie si stromčeka, ktorý nesie meno svojho „zakladateľa“. Postupne, podľa obdobia robili predvianočné svietniky, taktiež absolvovali šalátový týždeň – deti si samé zvolili aký šalát (ovocný, zeleninkový) spravia i zjedia. Úspešná bola predveľkonočná akcia Od semienka k rastlinke. Sledovali totiž ako sa zo zrniečka jačmeňa i pšenice stala hotová rastlinka, ozdobili vajíčka a následne tieto výtvory žiakov skrášlili ich domovy. Rovnako žiaci siali semienka paradajok, paprík, melónov, ktoré neskôr zasadili do vyvýšených záhonov. Ku Dňu matiek vyrábali deti svietniky pre mamy s venovaním.

„Nie sme ako v škole, neznámkujeme a všetko je dobrovoľné. Nemusíme spĺňať učebné plány, ani dodržiavať presne 45 minútovú vyučovaciu hodinu. Žiaci dostávajú priestor pre realizovanie sa, podporujeme tvorivosť, kreativitu, fantáziu. Veľa sa pri tom všetkom rozprávame, ale tak… kamarátsky. Riešime nielen radosti, ale i starosti malých človiečikov. Taktiež nie je vidno vekový rozdiel žiakov. Socializujeme a zjednocujeme žiakov, keďže krúžok navštevujú rôzne ročníky, na krúžku ten rozdiel nevidno,“ dodáva jedna z duší krúžku.

So žiakmi pomáhajú agronóm i mechanizátor na družstve. Krúžok je bezplatný, keďže vo Vrbovom pochopili, že nemusí byť všetko o peniazoch. „V našom prípade je to o chcení a verte, či nie žiaci nám všetkým dávajú oveľa viac. Tak ako my ich počúvame, vnímame a učíme nové veci, oni nás učia byť veselšími, vďačnejšími… jednoducho lepšími ľuďmi. Tak i toto je obraz detstva stráveného na Farmárskom krúžku. I toto je nádej, že časom, keď už moji kolegovci budú spokojnými dôchodcami, budú mať svojich nástupcov. A potom pšenicu bude mať kto zasiať i zozbierať a chlebík bude mať kto upiecť. I keď z toho počtu iba jeden žiak vydá na cestu k poľnohospodárstvu, čas strávený s tou „bandou“ radosti stál za to,“ konštatuje Z. Siblíková.

-red- Foto: ZS

Reklama