Vlastníci namietajú, že ich pozemky v parku nemajú žiadne pamiatkové hodnoty

Vlastníci namietajú, že ich pozemky v parku nemjú žiadne pamiatkové hodnoty

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky che vyhlásiť piešťanský mestský park, ktorý je vrámci Slovenska unikátom, za národnú kultúrnu pamiatku. Potom čo minuloročný pokus stroskotal, podľa ministerstva kultúry pre chybu pamiatkárov, začal sa proces vyhlásenia v januári tohto roka odznova. Voči zámeru pamiatkového úradu protestujú niektorí majitelia pozemkov v parku, pričom hlavným argumentom je, že pamiatkový úrad nepreukázal konkrétne pamiatkové hodnoty pre ktoré chce park vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.

V stredu 13. apríla sa pred hotelom Slovan stretli pamiatkári s majiteľmi pozemkov na miestnej obhliadke za účelom zdokumentovania súčasného stavu nehnuteľností. Podľa vyjadrenia pamiatkového úradu historický park je architektonickou kompozíciou, ktorej materiál je predovšetkým rastlinný, živý a je ako taký pominuteľný a obnoviteľný. Do kompozície historického parku a najmä kúpeľného mestského parku patrí okrem jeho pôdorysu a rôznych profilov terénu, predovšetkým rastlinná hmota. Tá má podľa nich svoju hodnotu aj keď je neudržiavaná. Ak by si totiž majitelia pozemkov plnili svoje povinnosti a o park by sa riadne starali, vyzeral by inak.

Zástupcovia Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany žiadali od pamiatkárov počas obhliadky aby zadefinovali konkrétne pamiatkové hodnoty vecného charakteru nachádzajúce sa na ich pozemkoch. Piešťanské kúpele, podobne ako spoločnosť SATEX International či pani Anna Veselá sa odvolávali voči zámeru vyhlásiť park za národnú kultúrnu pamiatku už v konaní v roku 2010, keď ich hlavným argumentom bolo, že parcely, ktoré vlastnia nemajú žiadne pamiatkové hodnoty.

Podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriely Kvetanovej je paradoxom, že sa voči tomu, aby bol park vyhlásený za kultúrnu pamiatku odvolávajú aj kúpele. Pričom práve ich predchodcovia Winterovci, spravili z provinčného miesta svetoznáme kúpeľné mesto a vybudovali okrem budov aj krásny park.

Navrhovaná hranica parku ako národnej kultúrnej pamiatky je definovaná na základe historických dokumentov a máp. Zo severu je definovaná Kuzmányho ulicou, z východu Nábrežím Ivana Krasku, z juhu je vymedzená komunikáciou, ktorá tvorí pokračovanie Kolonádového mosta a z juhozápadu je určená zástavbou na ulici Beethovenova. Západnú hranicu parku tvorí ulica Pod Párovcami.

Už v súčasnosti park podlieha ochrane ako pamätihodnosť obce a taktiež je pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Trnave pretože sa nachádza v pamiatkovej zóne mesta Piešťany. Zaradenie medzi kultúrne pamiatky by znamenalo ďalší vyšší stupeň ochrany.

Vlastníci namietajú, že ich pozemky v parku nemjú žiadne pamiatkové hodnoty

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky che vyhlásiť piešťanský mestský park, ktorý je vrámci Slovenska unikátom, za národnú kultúrnu pamiatku. Potom čo minuloročný pokus stroskotal, podľa ministerstva kultúry pre chybu pamiatkárov, začal sa proces vyhlásenia v januári tohto roka odznova. Voči zámeru pamiatkového úradu protestujú niektorí majitelia pozemkov v parku, pričom hlavným argumentom je, že pamiatkový úrad nepreukázal konkrétne pamiatkové hodnoty pre ktoré chce park vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.

V stredu 13. apríla sa pred hotelom Slovan stretli pamiatkári s majiteľmi pozemkov na miestnej obhliadke za účelom zdokumentovania súčasného stavu nehnuteľností. Podľa vyjadrenia pamiatkového úradu historický park je architektonickou kompozíciou, ktorej materiál je predovšetkým rastlinný, živý a je ako taký pominuteľný a obnoviteľný. Do kompozície historického parku a najmä kúpeľného mestského parku patrí okrem jeho pôdorysu a rôznych profilov terénu, predovšetkým rastlinná hmota. Tá má podľa nich svoju hodnotu aj keď je neudržiavaná. Ak by si totiž majitelia pozemkov plnili svoje povinnosti a o park by sa riadne starali, vyzeral by inak.

Zástupcovia Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany žiadali od pamiatkárov počas obhliadky aby zadefinovali konkrétne pamiatkové hodnoty vecného charakteru nachádzajúce sa na ich pozemkoch. Piešťanské kúpele, podobne ako spoločnosť SATEX International či pani Anna Veselá sa odvolávali voči zámeru vyhlásiť park za národnú kultúrnu pamiatku už v konaní v roku 2010, keď ich hlavným argumentom bolo, že parcely, ktoré vlastnia nemajú žiadne pamiatkové hodnoty.

Podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriely Kvetanovej je paradoxom, že sa voči tomu, aby bol park vyhlásený za kultúrnu pamiatku odvolávajú aj kúpele. Pričom práve ich predchodcovia Winterovci, spravili z provinčného miesta svetoznáme kúpeľné mesto a vybudovali okrem budov aj krásny park.

Navrhovaná hranica parku ako národnej kultúrnej pamiatky je definovaná na základe historických dokumentov a máp. Zo severu je definovaná Kuzmányho ulicou, z východu Nábrežím Ivana Krasku, z juhu je vymedzená komunikáciou, ktorá tvorí pokračovanie Kolonádového mosta a z juhozápadu je určená zástavbou na ulici Beethovenova. Západnú hranicu parku tvorí ulica Pod Párovcami.

Už v súčasnosti park podlieha ochrane ako pamätihodnosť obce a taktiež je pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Trnave pretože sa nachádza v pamiatkovej zóne mesta Piešťany. Zaradenie medzi kultúrne pamiatky by znamenalo ďalší vyšší stupeň ochrany.