Aktuality
V AkSene predstavili posledných troch piešťanských bohémov
V piatok 29. septembra usporiadalo občianske združenie Aksen v Aura dome na Sládkovičovej ulici večer venovaný trom posledným piešťanským bohémom. Počas večera bol v premiére uvedený dokument Oskar Jakubis, bola predstavená kniha o Jozefovi Švančarovi s názvom Piešťanský Jack London a prebehla aj výstava Portréty a maľby Karola Kuníka. Z trojice umelcov v súčasnosti žije už len jediný. S myšlienkou usporiadať podujatie venované umelecky činným Piešťancom bez domova či v obklopení závislostí prišiel Juraj Staško st.
Pri príležitosti 5. výročia úmrtia Oskara Jakubisa bol uvedený štvrťhodinový video dokument s rovnomenným názvom Oskar Jakubis. Krátky film mapuje životný príbeh piešťanského maliara a neskôr aj bezdomovca. Oskar Jakubis, pôvodom z Topoľčian, neodmysliteľne patril ku koloritu Piešťan, kde strávil väčšinu svojho života. Jeho život bol pretkávaný závislosťami od toluénu a alkoholu, ktoré výrazne vplývali aj na jeho tvorbu a rodinný život. V piešťanských obývačkách visí údajne viac ako dvetisíc obrazov z Jakubisovho „ateliéru”. Posledný raz vystavoval v Kultúrno-spoločenskom centre Fontána v roku 2007. Ulica, miesto, ktoré miloval a kde na sklonku svojho života tvoril, sa mu napokon stala osudnou. Zomrel 29. septembra 2012 na následky podchladenia.
Program pokračoval krstom knihy Piešťanský Jack London (Život a príbehy Jozefa Švančaru). Jozef Švančara alebo ako ho kamaráti prezývali Púčik, vyštudoval históriu umenia. Pracoval v mestskom kultúrnom stredisku, kde sa podieľal aj na organizácii jedinečného podujatia Socha piešťanských parkov. „Bol majstrom najmenej desiatich povolaní, pri žiadnom však nedokázal dlhšie vydržať. Sníval o mori, maľoval ho, písal o ňom. Postavil na Sĺňave vlastnú loď, na ktorej túžil preplávať všetky moria sveta. Všetci sa vtedy chytili za hlavu. Stihol len štyri, ale jeho plavby boli vždy dobrodružstvom. Bol to skutočný špecialista na prežitie či na mori, alebo v pustatine,“ prezradil Juraj Staško st. Počas života publikoval niekoľko kvalitných poviedok zo svojho rozsiahleho archívu. Zomrel v roku 2010. Popol Jozefa Švančaru skončil presne tam, kde si želal – v mori. Knižku pokrstila vínom bývalá manželka umelca so slovami: „Nech sa mu tam hore darí, nech pláva, má splnený sen. Prajem mu, aby mu bolo dobre.“
Z trojice umelcov prežil svoje bohémstvo iba Karol Kuník. Narodil sa v roku 1952 ako piate z deviatich detí. Svoj kresličský talent prejavoval už v detstve. Na vysokú školu nebol prijatý preto, že matka vystúpila z komunistickej strany. Nosnou časťou tvorby Karola Kuníka sú portréty. Počas večera sa uskutočnila slávnostná vernisáž výstavy Kuníkových obrazov. „Toto je druhá moja výstava po dvanástich rokoch. Ďakujem všetkým, ktorí požičali kresby a obrazy, pretože ja tu nemám ani jeden obraz. Verte tomu, že z toho, čo namaľujem, mi nikto nič neodmietne,” otvoril výstavu autor kresieb Karol Kuník.
Pozrite si fotoreportáž z podujatia:
-text a foto: vv; archívne foto: Eduard Budke, Viera Dusíková-