Stromy na Červenej veži môžu ohroziť peších i autá na ceste pod ňou. Čo na to vlastníci pozemku?

Reklama

 

 

Autorka k fotografiám pridala komentár: „Takto vyzerá chodník na Červenú vežu – fotené včera… tie stromy mohli niekoho aj zabiť!!! Ešte ich je tam niekoľko! Kompetentní? Počkáme, kým sa stane nešťastie. Na fotke vidno aj strom, ktorý visí z neba doslova – ten padne najbližšie na cestu!“

Reklama

 

Stav stromov a chodníka, po ktorom vedie turistická značka, sa zhoršuje roky. Téme sme sa na našom portáli venovali už pred trinástimi rokmi. Mnohí ľudia si stále myslia, že pozemky lesoparku patria Obci Banka, alebo Mestu Piešťany. Realita je však iná.  Jaroslav Janeček, bývalý starosta Banky, v roku 2011 uviedol, že obecné zastupiteľstvo schválilo výmenu lesoparku za pozemky lyžiarskeho strediska pred štyrmi rokmi, teda v roku 2007. „Niektorí ľudia si mysleli, že sa tým znížil majetok obce, ale my dokazujeme, že naopak majetok obce sa zvýšil o niekoľko miliónov, pričom to prospelo aj športovcom,“ vyjadril sa svojho času starosta.

Vlastníkom pozemkov západnej a severnej časti lesoparku Červená veža, vľavo od cesty smerujúcej  na vrchol, je firma IFF spoločnosť, a.s. so sídlom v Piešťanoch na Žilinskej ceste 130. Predsedníčkou predstavenstva spoločnosti je podľa obchodného registra od januára tohto roka JUDr. Dominika Kollárová. Firma nemá zverejnené žiadne kontaktné údaje, avšak podarilo sa nám spojiť sa s ňou prostredníctvom kontaktov zverejnených na stránke Slovenskej advokátskej komory.

Reklama

 

 

Zaujímalo nás, či vo firme vedia o veľmi zlom stave chodníkov a popadaných stromoch na schodoch, kadiaľ vedie modrá turistická značka. Rovnako o zakliesnených kmeňoch v korunách iných stromov, ktoré by sa v prípade pádu mohli dostať až na cestu pod Červenou vežou.

„Ďakujem za informáciu. V nadväznosti na Váš e-mail si dovoľujem uviesť, že všetky stromy, ktoré by mohli ohrozovať, priebežne odstraňujeme. Na základe Vašej informácie však v priebehu budúceho týždňa opäť zabezpečíme odborné posúdenie stavu niektorých drevín, ktoré by sa mohli javiť ako ohrozujúce,“ odpovedala JUDr. Kollárová.

Ako vyzerala  Červená veža kedysi a ako vznikol lesopark?

Lesopark na vtedajšom Rádiovom vŕšku vznikol v medzivojnovom období, v čase rozmachu piešťanských kúpeľov. Rodina Winterovcov mala za cieľ návštevníkom dopriať možnosť aktívneho oddychu a výhľad na honosný kúpeľný komplex na Kúpeľnom ostrove.

Na pôvodných lúkach a pasienkoch vybudovali chodníky a terasy. Terén upravili tak, že existujúce skaly pripomínali jaskyňu, ktorej pozostatky sú dodnes badateľné. V 30. rokoch pribudla aj reštaurácia a vyhliadková veža vo funkcionalistickom štýle. Ľudovít Winter vo svojich pamätiach spomína: „Na Banke, na kopčeku pri Váhu, uprostred jedľového lesíka, upravili (pravdepodobne jeho brat Imrich a Karel Domin, pozn. red.) výletné miesto zvané Červená veža. Cesty s miernym stúpaním umožňujú pohodlný výstup aj chorým nohám. Odtiaľ vedie stromoradie do ratnovských viníc, kde sa otvorilo ďalšie príjemné výletné miesto v Bacchus vile, v ktorej voľakedy koncertoval sám slávny Beethoven. Podávalo sa tu prvotriedne víno z úrody tunajších viníc a občerstvujúce chutné jedlá.“

Územie Červenej veže za Winterovcov zalesnili borovicou, ktorá  nie je pôvodným druhom. „Borovice sa v minulosti využívali na zalesňovanie, pretože znášajú extrémnejšie podmienky ako mnohé iné naše druhy. Tento druh však svojím kyslím odpadom z ihličia mení pH a tým podmienky v podraste. Avšak podobne ako na mnohých iných miestach aj na Červenej veži borovice odumierajú. Príčinou je huba žijúca v cievnych zväzkoch,“ vyjadril sa v minulosti na tému neutešeného stavu stromov na Červenej veži Bruno Jakubec, momentálne pôsobiaci na Katedre plánovania a tvorby krajiny, Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

Podľa jeho slov by sa borovice mali pri komplexnej revitalizácii Červenej veže odstrániť a nahradiť pôvodnými druhmi. „Celková novo navrhnutá druhová skladba musí vychádzať aj zo zámeru rekonštrukcie plochy. Ak by bola viac parková ako lesná, tak treba využiť rôzne kultivary a podobne. Mohlo by tam vzniknúť napríklad pekné a rozsiahle arborétum,“ navrhol potenciálnu možnosť využitia B. Jakubec.

Aká bude realita lesoparku v budúcnosti, závisí od vlastníka a jeho zámerov.  Preto sme sa predsedníčky predstavenstva IFF spoločnosti  JUDr. Dominiky Kollárovej pýtali, aké má firma ďalšie plány s danou lokalitou. Na túto otázku však  neodpovedala.

Tomáš Hudcovič   Foto: J. Szokeová