Štrajk učiteľov pokračuje, dnes sa Slovensko symbolicky spojí v živej reťazi

Reklama

 

 

 

 

Komunitné centrum ŽiWell sa v piatok 29. januára zaplnilo tými, ktorým nie je ľahostajná situácia v našom školstve. Medzi približne 50-timi účastníkmi boli okrem obyvateľov mesta aj učitelia a hlavne trojica diskutérov na pódiu. Tú tvorili Branislav Kočan z Iniciatívy slovenských učiteľov, Ivica Kráľová, učiteľka zo Základnej školy M.R. Štefánika a Igor Číž, pôsobiaci ako okresný predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Na legitímnosti štrajku sa síce zhodli všetci z prítomných, ale zástupca odborovej organizácie prezentoval napriek nesúhlasu so súčasným stavom školstva cestu diskusie. Dnes by mala v 15 slovenských mestách vzniknúť živá reťaz vytvorená z učiteľov, rodičov, študentov – všetkých nespokojných so stavom v školstve.

Reklama

 

Protest pokračuje už vyše týždňa a aj napriek poklesu počtu štrajkujúcich učiteľov na 9433 a zapojených 698 škôl stále nestratil na odhodlaní. Na diskusii sa zúčastnil aj výtvarník Peter Kalmus, ktorý Branislavovi Kočanovi daroval peniaze obdržané ako vratky z platieb za plyn.

Reklama

 

Program Živej reťaze:
Pondelok 1. február 2016
11:00 Topoľčany, Námestie M.R.Štefánika (po akcii spoločný presun do Nitry)
15:00 Rimavská Sobota, Hlavné námestie
15:30 Bratislava, Námestie slobody, Košice, pred magistrátom (Biely dom), Prešov, Kolégium
Prievidza, Námestie slobody, Nitra, Svätoplukovo námestie, Trenčín, Štúrovo námestie (pri Vodníkovi), Lučenec, Námestie republiky, Poprad, pred OC Fórum, Žilina, Hlinkovo námestie, Partizánske, Námestie SNP
16:00 Martin, Divadelné námestie
16:30 Trnava, pred radnicou

„Za ten týždeň, kedy sú učitelia v štrajku, sa toho stalo veľmi veľa. Situácia je veľmi kritická. Zavreli sa školy, učitelia vyšli do ulíc a pridali sa k nim rodičia, vysokoškolskí študenti, verejnosť a v podstate štrajk ukazuje, že sa nejedná len o tie tri požiadavky. Ukazuje sa strašne veľa vecí, čo v našom školstve nie je v poriadku a veľa toho vyplávalo na povrch. Niekde prebieha zastrašovanie, ukazuje sa, že sú medzi nami učitelia, ktorí majú neskutočnú integritu a osobnú odvahu a do štrajku vstupujú ako jednotlivci z celej školy,“ povedal jeden z organizátorov štrajku Branislav Kočan z Iniciatívy slovenských učiteľov.

„Sledovali sme televíziu a zhodli sme sa s Iniciatívou slovenských učiteľov, že naše odbory v podstate nič nevybojovali a rozhodli sme sa do toho vstúpiť, pretože si myslíme, že treba zmenu, treba kvalitu do školstva a aby medzi nás starších učiteľov mali motiváciu prísť aj mladší kolegovia,“ povedala Ivica Kráľová, učiteľka zo základnej školy M.R. Štefánika.

„Štrajk je určite dobrá vec, jednoznačne, keď ukážeme nespokojnosť, ktorá je obrovská u všetkých zamestnancov školstva. To ako u nás školstvo funguje je tragédia, čiže každá nespokojnosť, ktorá sa ukáže je určite veľmi dobrá. Čiže ten štrajk má aj opodstatnenie, aj s ním sympatizujeme, aj si myslíme, že je dobrý. Odbory sa uberajú trošku iným smerom, uberajú sa smerom jednania,“ povedal Igor Číž, pôsobiaci ako okresný predseda odborovej organizácie.

Na diskusii sa zúčastnil aj učiteľ zo Starej Turej Šimon Horna, ktorý všetkých pozval na dnešnú živú reťaz v Trenčíne. Počas víkendu vytvoril s kamarátom Matejom Struhárom pesničku s názvom „Učiteľská“, ktorou vyjadrujú podporu štrajkujúcim.

Diskutujúci sa zhodli okrem iného na nedostatkoch, ktoré má súčasné slovenské školstvo. Napríklad nástupný plat začínajúceho učiteľa sa pohybuje vo výške 650 eur, čo je výrazne pod priemerom iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Do školstva tak prichádza len málo nových pedagógov, nakoľko sa im nedostane dostatočné ohodnotenie a nemajú vytvorené dôstojné podmienky pre život. Platy sú však len jedným z bodov, na ktoré poukazujú štrajkujúci. Ďalším nemenej dôležitým bodom, ktorý zaznel v diskusii bolo poukázanie na vybavenosť škôl. Obnovy vybavenia sa doteraz dostalo len asi piatim percentám škôl a pedagógovia často učia s vecami, ktoré im slúžili ešte ako žiakom.

Za problematický označil Branislav Kočan aj kreditový systém platového hodnotenia. K nemu treba kredity získané prostredníctvom školení, ktoré však treba po siedmych rokoch opäť absolvovať. Jeden z organizátorov štrajku označil tento systém za nedôstojný, nezmyselný a prirovnal ho k získavaniu bodov v supermarketoch. Problémom je podľa neho aj spolitizovanie školstva a právo veta, ktoré majú momentálne zriaďovatelia. Tými nie je len Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ale aj samosprávy, kraje a tiež Ministerstvo vnútra.

„Keď ide učiteľ do dôchodku a dostane 520 eur za celoživotnú prácu, tak je to ešte vynikajúce. Z týchto peňazí ledva vyžije, má ukončenú vysokú školu, celý život sa vzdelával a samozrejme robil veľmi dôležitú prácu pre tento štát a pre spoločnosť. Mladý učiteľ dostane v hrubom nejakých 650 eur a nech sa potom nikto nečuduje, že mladí ľudia túto prácu nechcú ísť robiť. U nás na Slovensku je treba sa pozrieť na to, kto štrajkuje. Štrajkujú lekári, štrajkujú zdravotné sestry, štrajkujú učitelia. Sú to všetko vzdelaní ľudia a mám z toho všetkého taký pocit, že u nás na Slovensku nie je docenené vzdelanie,“ povedal Igor Číž.

„Ja si myslím, že sme vyčerpali všetky možnosti, počnúc výzvami, pripomienkovaním, rôznymi petíciami, to všetko tu už bolo a vzhľadom na to, že tie mäkšie formy nepomohli, bol štrajk logickým vyústením. Školstvo funguje dlhé roky z určitej zotrvačnosti, častokrát na úkor učiteľov, ktorí robia veľa nad rámec svojich povinností, ale tento stav začína byť neudržateľný. Namiesto toho, aby boli učitelia za svoju aktivitu odmeňovaní, sú im hádzané polená pod nohy, narastá byrokracia a štát zbytočne komplikuje celý systém. Treba prepracovať celú koncepciu školstva, chýba nám správa o jeho stave a vízia, na ktorej by sa mali zhodnúť odborníci. Do školstva treba samozrejme investovať. Jeden priateľ mi raz povedal, že národ, ktorý nebude investovať do zdravotníctva a školstva bude chorý a hlúpy. Tretím bodom by mala byť kontrola. Keď sa do školstva investuje, je treba dohliadnuť, aby každé euro bolo investované zmysluplne. To sú myslím také základné body. Teda vízia, investícia a kontrola,“ doplnil Branislav Kočan.

„Reakcie rodičov na štrajk vnímam veľmi pozitívne. Už mnohokrát nám pomohli v rôznych kritických situáciách. Zdá sa, že chcú zmeny pre svoje deti a to je veľmi dobré. Štrajk nevnímajú len cez vlastné komplikácie a neberú ho tak, že len nechceme učiť. Berú to tak, že to robíme pre dobro ich detí, čo je pre nás naozaj povzbudzujúce. Veľmi by som si želala, aby sa zmenil systém financovania školstva a mladí pedagógovia mali po skončení vysokej školy motiváciu zamestnať sa v školstve. Tiež by som chcela, aby rodičia nemuseli suplovať štát v nakupovaní pomôcok,“ reagovala Ivica Kráľová.

-lt-

Reklama