Storočný Piešťanec má svoj „liek“ na dlhovekosť

Reklama

 

 

 

 

Každé ráno studená sprcha, strúčik cesnaku, fyzická práca, disciplína a radosť zo života – to sú ingrediencie receptu na dlhovekosť Jána Rúčku z Piešťan. Oslávenec bude mať sto rokov túto sobotu 29. augusta a zagratulovať mu príde celá široká rodina. O prekvapení, ktoré chystá jeho vnuk, sme písali včera a odvtedy sa facebookové blahoželania od ľudí z celého sveta výrazne znásobili a z 18-tisíc „lajkov“ je dnes už viac ako 24-tisíc a pridali sa aj čitatelia PNiek so svojimi komentármi.

Storočný Ján Rúčka sa narodil v roku 1915 v Bojnej a už od desiatich rokov pracoval na rodinnom hospodárstve. V tom čase zomrela i jeho matka. „Oral sám polia s volským záprahom, jeho otec a starší brat kosili lúky a polia. O celý chod domácnosti sa starala ich sestra,“ spomína jeho zať Ján Holík z Piešťan. Po skočení meštianky dva roky viedol s otcom celé hospodárstvo.

Reklama

 

Reklama

 

V roku 1932 sa dostal cez Červený kríž do českej Studnice, kde sa vyučil za stolára. Remeslu sa venoval dva roky, keď každý deň dochádzal 16 kilometrov na bicykli do Topoľčian. Po skončení vojenskej služby sa stal vojakom z povolania, neskôr pracoval ako príslušník finančnej stráže a colník. Jeho povolanie ho zaviedlo do rôznych kútov Slovenska – pôsobil v Dúbravke, Holíčí, Pleši, ale aj Snine.

Ako 33-ročný sa oženil a so svojou manželkou Annou Sebíňovou bývali počas celého pracovného života v okrese Rimavská Sobota. Narodili sa im tri deti – dvaja synovia a jedna dcéra. V roku 1960 kúpil pozemok v Piešťanoch a ďalších 15 rokov trávil dovolenku na stavbe rodinného domu na Floreáte. „V Piešťanoch býval jeho brat a chcel sa vrátiť do regiónu svojho rodiska, preto, keď mal možnosť kúpiť pozemok, využil ju,“ vysvetľuje zať. V Piešťanoch stále žije i jeho mladší, 95-ročný brat Ľudovít . Do nášho mesta prišiel Ján bývať až ako dôchodca, no naozajstný odpočinok si začal užívať len pred pár rokmi. Až do svojich 74 rokov pracoval ako stolár a neskôr kurič v Chirane. Doma sa staral o záhradku, pestoval zeleninu, ovocie a kvety.

„Otec sa nikdy na nič nesťažoval, až do odchodu dôchodku mal čistú zdravotnú kartu,“ hovorí J. Holík. Život ho však nešetril, jeden z jeho synov ako tridsaťtriročný tragicky zahynul, v 46-ich zomrela žena staršiemu zo synov a v roku 2007 ho navždy opustila aj jeho o 15 rokov mladšia manželka.

Dnes stále býva v dome, ktorý svojpomocne postavil so svojou dcérou a zaťom, ktorí sa o neho príkladne starajú. „On je aj dnes aktívny, vždy mal veľmi prísny režim na seba, každé ráno si uprace izbu, pozerá správy, číta noviny,“ vysvetľuje zať. Podľa neho bol svokor tiež vždy silne rodinne založený, snažil sa, aby deti boli v poriadku a hoci mal ťažký život, vedel sa z neho tešiť.

Pomáhala mu i viera v Boha, pochádzal zo silne katolíckeho prostredia. Pred pár rokmi ho podľa zaťa dokonca zrejme zachránila. „Ako 94-ročný sa ocitol v nemocnici s podozrením na žalúdočný vred. Bolo to veľmi vážne, mal vysoké horúčky a jeho lekárka nás už vyzvala, aby sme sa s ním prišli rozlúčiť. Prišiel kňaz, vyspovedal ho, dal mu posledné pomazanie, no a na druhý deň nám volali, že si ho máme vziať domov, že všetko je v poriadku.“

Zablahoželať Jánovi Rúčkovi bola dnes, v piatok 28. augusta aj delegácia z Mestského úradu v Piešťanoch, zajtra mu chystajú rodinnú oslavu, na ktorej nesmú chýbať aj jeho traja vnukovia a tri pravnúčatá. Najmladší Maxime, prišiel so svojou mamou, vnučkou Veronikou, na oslavu storočnice svojho pradedka až z francúzskeho Dijonu.

-ad/lt-

Reklama