Štefan Sulík priblížil zaujímavosti o nepoznanej africkej krajine – Namíbii

Reklama

 

 

 

 

 

Vo štvrtok 23. februára podvečer prezentoval cestovateľ Štefan Sulík v Kursalone zážitky z pobytu v juhoafrickom štáte Namíbia. Rázovitú republiku navštívili vlani v novembri spolu so synom a jeho kolegom. Členovia minivýpravy dokumentovali pobyt smartfónom, fotoaparátom a kamerou. Výber snímok a krátke videá si mohli návštevníci prezrieť priamo na prezentácii nazvanej Namíbia – očakávania, predstavy a skutočnosť. Podujatie zorganizoval Medzinárodný klub žien v Piešťanoch.

Reklama

 

Namíbia leží na juhozápade afrického kontinentu. Rozloha štátu je 17-krát väčšia ako Slovensko, no obýva ho len asi 2,3 milióna ľudí. Namíbia susedí so štyrmi štátmi – Juhoafrická republika, Botswana, Zambia a Angola. Úradným jazykom je angličtina, no je možné dorozumieť sa po nemecky a afrikánsky. Platidlom je namíbijský dolár.

Hlavné mesto Windhoek leží v nadmorskej výške takmer 1 700 m. n. m. V krajine spadne ročne priemerne 50 mm zrážok, v púšti je to 10 mm. Podiel úrodnej pôdy v krajine je iba 1 %. Priemerný vek v Namíbii je v prípade mužov 48 rokov a v prípade žien o rok viac. V oblasti náboženstva dominuje evanjelické vierovyznanie, za ktorým nasleduje katolícke.

Reklama

 

 

 

Veľa tamojších miest a obcí nesie nemecké názvy, pretože Namíbiu kolonizovali ešte v 19. storočí Nemci. Vtedy sa volala Nemecká juhozápadná Afrika. Po prvej svetovej vojne pripadla Juhoafrickej republike. Namíbia vznikla ako jedna z posledných republík na africkom kontinente v roku 1990.

Štefan Sulík cestoval do Namíbie v novembri 2016 spolu so synom a jeho kolegom, ktorí zájazd zorganizovali – lepšie povedané, syn postavil otca pred viac-menej hotovú vec. „Ešte pred odchodom som musel ísť vybaviť do Viedne víza do Juhoafrickej republiky a Namíbie, na ktoré potom ale nikde neboli zvedaví. Absolvoval som očkovanie proti žltačke typu A a B, proti brušnému týfusu a dva týždne som zháňal tabletky – antimalariká, ktoré v Piešťanoch ani nemali,“ prezradil cestovateľ.

Najprv cestovala trojica z Prahy letecky do Amsterdamu, kde sa začínal takmer 12-hodinový let do Kapského mesta. Toto tretie najväčšie mesto Juhoafrickej republiky je od holandského Amsterdamu vzdialené asi 9 800 kilometrov. V Kapskom meste si požičali auto, s ktorým absolvovali asi 6 500 kilometrov dlhý okruh.

Po prílete do Kapského mesta sa presvedčili, že viaceré budovy majú rovnaké adresy, prvý raz teda zvonili u nezainteresovaných ľudí. Na druhý deň sa presunuli do Namíbie, kde absolvovali prehliadku druhého najväčšieho kaňonu na svete. Fish River Canyon je dlhý 160 kilometrov a hlboký takmer pol kilometra. Nevynechali ani západné pobrežie, kde v roku 1486 pristál portugalský moreplavec Bartolomeo Diaz, ktorý s posádkou hľadal cestu do Indie.

Duny na púšťach sa neustále pretvárajú. Piesok obsahuje síran železitý, vďaka ktorému je sfarbený dočervena. „Pýtali sa nás, či máme náhon na štyri kolesá. Hovoríme, že nie. Poradili nám vypustiť trochu vzduchu z pneumatík, aby sme mali v piesku väčšie trenie,“ prezradil Štefan Sulík. Na púšti míňali mnoho vrakov, ktorých vodiči nemali toľko dôvtipu ako oni. Ortuť v teplomere na púšti dosahovala 43 °C, pri pobreží Atlantického oceána príjemných 25 °C.

Cestovatelia prešli taktiež obratníkom kozorožca, rovnobežkou, ktorý pretína najjužnejšie miesta na Zemi. Navštívili aj pobrežie Cape Cross, kde sa zdržuje 80-tisícová kolónia uškatcov. Neďaleko od nej, v turisticky zakázanom Skeleton Coast, dodnes ťažia diamanty. V severnej časti krajiny pri hraniciach so Zambiou a Angolou prebieha povrchová ťažba uránu.

„Namíbia je domovom Bantuov, Hererov, Namov, Sanov aj Himbov. Himbky sú od pol pása hore nahé. Sú potreté červenou hlinkou, ktorá ich chráni pred slnečnými lúčmi. V Namíbii žije už len približne 10-tisíc Himbov,“ povedal cestovateľ. Obyvatelia sú vraj skromní, priateľskí a stále sa usmievajú. Život aj smrť neberú tak vážne ako Slováci.

Cestovatelia nevynechali ani národný park Etosha, ktorý bol v čase svojho vzniku v roku 1907 najväčšou rezerváciou na svete. „Hoci boli cesty štrkové, boli pomerne rovné. V pomerne krátkych intervaloch ich upravovali špeciálne zhŕňače, ktoré prašný povrch zarovnávali. Dá sa povedať, že cesty boli v lepšom stave, ako sú tie piešťanské,“ priznal s úsmevom Štefan Sulík.

Počas návštevy národného parku videla trojica najrôznejšie zvieratá – gepardy, levy, slony, pakone, pštrosy, snovače, plameniaky, antilopy, zebry, jašterice či tropické mravce budujúce niekoľkometrové termitiská. „Pri prírodných aj umelých napájadlách vládla zvieracia hierarchia. Slony ako najväčšie zvieratá sa napili prvé, potom sa napájali zebry, antilopy a napokon vtáctvo,“ povedal cestovateľ. Lov zveri bol zakázaný pred dvadsiatimi rokmi. Zaujímavosťou je, že povrch tela každej zebry zdobia jedinečné pruhy. Ide teda o akúsi obdobu ľudských odtlačkov prstov.

V predposledný deň sa presunuli do Kapského mesta, v ktorom žije 3,5 milióna obyvateľov. V posledných rokoch sa tam rozbehlo moderné stavebníctvo. Staršia zástavba domčekov a víl podľa Štefana Sulíka pripomína piešťanské sídlisko Floreát. Veľkomesto patrí medzi štyri najnavštevovanejšie mestá vo svete. Z Kapského mesta vyrazila trojica k asi tridsať kilometrov vzdialenému Mysu dobrej nádeje, ktorý bol dlho považovaný za najjužnejší cíp Afriky. V Juhoafrickej republike sa jazdí vľavo.

Na pobreží Atlantického oceánu, ktoré je dlhé 1 500 kilometrov, konzumovali ryby, chobotnice a iné morské príšery, vo vnútrozemí to bola skôr zverina. Štefan Sulík prirovnáva antilopie mäso k srnčiemu. V ubytovacích zariadeniach museli šetriť vodou. „V krajine majú problém s pitnou vodou. Snažili sme sa pomôcť, vždy sme si vodou naplnili umelohmotné fľaše v bungalovoch. Pri ceste čakali domáci, že im turisti donesú vodu. Majú na deň tak liter a pol vody na celú rodinu. Tam tí ľudia žijú omnoho skromnejšie, nemajú dokopy nič, no paradoxne nič im nechýba.” Pred nákupnými centrami zvykli postávať skupinky desiatich či pätnástich domácich, ktorí sa ponúkali, že postrážia auto. Samozrejme, za bakšiš.

Cestovateľ tvrdí, že jeho očakávania sa splnili, keďže podľa vlastných slov v živote nemáva príliš náročné očakávania. Negatívne ho teda neprekvapilo nič. Ďalší zájazd zatiaľ neplánuje, veď, ako sám hovorí, určite ho s nejakou zaujímavou ponukou prekvapí syn.

-text a foto: vv; autentické foto: Štefan Sulík-

Reklama