Skoro ako z Hitchcocka – sídliskové stromy obsadzujú havrany

Reklama

 

 

 

 

Najskôr sa na vysokých stromoch objavilo pár hniezd, po troch rokoch je ich niekoľko desiatok. Obyvatelia ulice Andreja Hlinku na sídlisku pri železničnej stanici začínajú byť zúfalí. Havrany ich totiž skoro každé ráno budia už od štvrtej hodiny neznesiteľným krákaním, ktoré s malými prestávkami pokračuje aj cez deň. V činžiakoch bývajú zväčša dôchodcovia alebo rodiny s malými deťmi, ktoré tak musia obťažujúci škrek znášať celé hodiny. Problém sa už dlhodobo snaží riešiť pár obyvateľov bytoviek, zatiaľ však bezúspešne. Včera, vo štvrtok 18. júna, sa ním zaoberala na svojom mimoriadnom zasadaní i Komisia pre životné prostredie pri Mestskom zastupiteľstve v Piešťanoch.

Reklama

 

Zasadnutie komisie za účasti obyvateľov ulice Andreja Hlinku bolo plné emócií. Jeden znich poukazoval najmä na to, že mesto problém neriešilo v začiatkoch, a preto sa kolónia rozrástla. Ďalší žiadal výrub alebo úpravu prerastených stromov, ktoré okrem toho, že slúžia havranom na hniezdenie, zabraňujú tiež prístupu slnečného svetla do okien. Takýto postup má aj svojich odporcov, ktorí oponovali tým, že stromy sú prirodzenou „klimatizáciou“ pre byty na horných poschodiach, a tie bývajú v lete často prehriate.


Hovorili tiež o tom, že podobné problémy majú aj iné mestá a odstránenie hniezd nebolo riešením, lebo kolónie sa presunuli na iné miesto. Spomenuli aj, že na usadení hravranov má vplyv tiež správanie obyvateľov – napríklad kŕmenie túlavých mačiek, ktoré si vzala za svoje jedna z miestnych dôchodkýň. Havrany ako všežravce, majú tým stály prísun potravy zo zvyškov. Prispievajú k tomu i otvorené kontajnery na smeti.

Reklama

 

Havrany poľné sú zákonom chránené živočíchy. Počas hniezdenia, ktoré trvá od jari do jesene, nesmú byť rušené a v prípade zásahu do ich prostredia je potrebné požiadať o výnimku Ministerstvo životného prostredia. V tomto duchu vydala na základe požiadavky mesta stanovisko Štátna ochrana prírody a krajiny, Správa chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, z ktorého predseda komisie, poslanec Peter Jančovič prítomným časť i prečítal. Ochranári hlučné správanie havranov nepovažujú za ohrozujúce verejné zdravie, odporúčajú však obrátiť sa na Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Stanovisko trnavský hygienik už vydal. Obyvatelia však na komisii žiadali, aby úrady situáciu posúdili ešte raz – spoločne a na tvári miesta. Svoju požiadavku zdôvodňujú najmä trvalým pôsobením hluku na ich zdravotný stav, ako aj celkovú kvalitu života.

Po búrlivej diskusii sa prítomní nakoniec zhodli na ďalšom postupe – komisia odporučí Mestu Piešťany zorganizovať do konca júla stretnutie zástupcov dotknutých orgánov – Ministerstva životného prostredia, Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, za účasti ďalších odborníkov – arboristu, dendrológa a ornitológa. Komisia ďalej prijala uznesenie, aby mestská polícia častejšie sledovala priestor a účinnejšie zakročila voči kŕmeniu túlavých mačiek. Referátu životného prostredia tiež odporučili riešiť situáciu s prerastenou zeleňou na sídlisku a vymeniť kontajnery na smeti, ktoré sa nedajú zatvoriť. Predseda komisie bude tiež požadovať vyjadrenie, ako sa so situáciou vysporiadavajú iné mestá.

Osídľovanie sídliska kolóniami havranov nie je iba problémom Piešťan. Dlhodobo s nimi bojuje mesto Poprad, kde na vtáky použili aj ostreľovanie prakom s drevenými kockami, ďalej bratislavská Petržalka, ale tiež nemecký Berlín, kde už nastúpia poľovníci, pretože podľa článku tlačovej agentúry vrany začali napadáť ľudí. Havrany, vrany a krkavce patria do spoločnej čeľade krkavcovitých a vo všeobecnosti sa považujú za veľmi inteligentné vtáky, ktoré si odovzdávajú informácie a chránia svoje potomstvo.

Riešenie problému tak nebude jednoduché a zrejme si bude vyžadovať viacero postupov- od úpravy a orezania stromov, zhodenia hniezd i nasadenie plašičov či dravých vtákov, ktorí sú ich prirodzenými nepriateľmi.

-ad-

Reklama