Pribudla informačná tabuľa o labutiach a možno sa raz dočkáme aj automatu na krmivo

Reklama

 

 

 

 

 

Pozorovanie a kŕmenie labutí patrí ku koloritu Piešťan už tak neodmysliteľne ako pohľad na Barlolámača. Zdá sa nám, akoby tu boli labute od nepamäti. Tí, čo sa zúčastnili v pondelok 20. septembra slávnostného odhalenia informačnej tabule o labutiach pri Kolonádovom moste sa dozvedeli, že opak je pravdou.

[singlepic id=4154 w=320 h=240 float=left]Kornel Duffek, ktorý je dlhoročným nestorom prírody v Piešťanoch, vysvetľuje: „Prvá labuť bola v Piešťanoch spozorovaná v roku 1963. V roku 1976 priniesol šesť kusov mláďat z Plzne do Piešťan Erik Kubica a spolu Viliamom Kubánom ich usadili v obtokovom ramene Váhu. Postupne sa k nim začali pridávať aj ďalšie divo žijúce jedince.“ Labute podľa neho nemajú prirodzených nepriateľov a môže im škodiť jedine človek. „Labutiam často spôsobia problémy rybári, ktorí lovia v ich blízkosti, a tak sa stane, že vtáky zožerú návnadu aj s háčikom. Druhým problémom je množstvo saponátov v rieke, ktoré odmasťujú perie týchto vtákov, a preto sa stáva, že labute primŕzajú v zime o ľad,“ dodáva.

Reklama

 

[singlepic id=4164 w=320 h=240 float=right]Na informačnej tabuli, ktorej autorom textu je ekológ Vladimír Dobiáš sa dočítame: „Labute hrbozobé sa v prírode živia hlavne vodnými rastlinami a nízkou trávou na lúkach a poliach. Vodnú vegetáciu spásajú do hĺbky kam dosiahnu krkom, takže potravne nekonkurujú iným druhom vodných vtákov. Prirodzene sa teda vyskytujú v územiach, kde majú bohatú ponuku potravy. Keď v zimných mesiacoch zamrznú vodné plochy, labute odlietajú do južnejších oblastí za potravou, aby sa na jar mohli zdravé vrátiť späť na svoje hniezdiská. Výnimku tvoria miesta, kde ľudia celoročne labute prikrmujú. Jedince kŕmené neprirodzenou stravou zdravotne a kondične zaostávajú za voľne žijúcou populáciou. Nie sú schopné dlhých preletov a zostávajú na miestach kŕmenia celú zimu, čo ich situáciu v mnohých prípadoch ešte zhorší. Labute hrbozobé sú starobylé, krásne a majestátne vtáky. Svojim rozpätím krídel 240 cm a váhou až 13kg sa radia na prvé [singlepic id=4158 w=320 h=240 float=left]miesto medzi najväčšie vodné vtáky žijúce celoročne na vodných plochách a tokoch Slovenskej republiky. Samca od menšej samice môžeme rozoznať podľa výrazne väčšieho čierneho hrbu pri koreni zobáku. Ich partnerské vzťahy sú trvalé. V období hniezdenia samec nekompromisne chráni hniezdne teritórium a pri vodení celú rodinu, údermi krídel dokáže votrelcovi spôsobiť vážne zranenia. O mláďatá, ktorých môže byť až osem sa starajú a vyvádzajú (vodia) obaja rodičia. Sivé mláďatá nadobudnú bielu farbu až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.“ Podľa autora textu je vhodným krmivom na preklenutie zimného obdobia granulovaná kŕmna zmes pre husi. Ďalším vhodným krmivom sú obilniny ako pšenica a jačmeň. Menej vhodným krmivom je suchý chlieb a pečivo. V žiadnom prípade neodporúča labute kŕmiť odpadkami z ľudskej stravy.

[singlepic id=4162 w=320 h=240 float=right]Iniciátorom myšlienky osadenia informačnej tabule o labutiach, odhalenej dnes viceprimátorom mesta Piešťany Timotejom Mištinom, bolo Občianske združenie pri Gymnáziu Pierra de Coubertina Piešťany, ktoré požiadalo o poskytnutie finančnej dotácie na tento účel Mesto Piešťany. Komisia pre životné prostredie tento projekt schválila, a tak sa plán stal realitou. „Chodievame so študentami na exkurzie k Váhu a od nich, ale aj od iných ľudí sme dostávali otázky ako je to s kŕmením labutí. Tak vznikla myšlienka dať všetkým odpoveď prostredníctvom informačnej tabule, ktorá by tu bola osadená,“ hovorí Ján Šmída, ktorý je členom spomínaného občianskeho združenia, a ako iste Piešťanci vedia, aj zástupcom riaditeľa na Gymnáziu Pierra de Coubertina. Podľa jeho slov rozmýšľajú, čo ďalšie by sa dalo spraviť. Keďže suchý chlieb a rožky, ktorými ľudia labute najčastejšie kŕmia nie sú ideálnym krmivom, je možné, že raz ku Kolonádovému mostu pribudne aj automat, kde by sa dalo za pár drobných kúpiť krmivo, ktoré by týmto krásnym vtákom viac prospievalo.

Reklama

 

 

Po informačných tabuliach o piešťanských stromoch je informačná tabuľa o labutiach ďalšou zo série, ktorú by mala počas jesene doplniť ešte informačná tabuľa o piešťanských vtákoch v mestskom parku.

Autor: ht   Foto: hug(o)photo agency – Tomáš Hudcovič

[nggallery id=148]

Reklama