Opýtali sme sa v uliciach: 1. máj – kedysi a dnes

Reklama

 

 

 

 

Prvý máj je okrem tradičného stavania stromov pod oknami dievčat aj Sviatkom práce, v Grécku je tento deň Sviatkom jari a zároveň je napríklad aj Svetovým dňom astmy. Dátum 1. máj  sa stal vyhláseným medzinárodným sviatkom pracujúcich v Paríži v roku 1889 a prvá oslava sa konala v nasledujúcom roku. Vznikol na počesť amerických a najmä chicagských štrajkujúcich robotníkov, ktorí hromadne demonštrovali za zavedenie osem a pol hodinového pracovného času. Návštevníkov prvomájovej oslavy sme sa spýtali na to, aké boli oslavy dňa práce  kedysi a ako vnímajú súčasnosť.

Reklama

 

U nás bol prvý máj vyhlásený za štátny sviatok v roku 1919 počas Prvej česko-slovenskej republiky.  V rokoch 1933 – 1938 v tento deň vyjadrovali ľudia protest proti rozpínajúcemu sa fašizmu a nadchádzajúcej vojne.

Počas komunizmu bol Sviatok práce v Československu významným dňom, v mestách sa konali masové sprievody s alegorickými vozmi, vlajúcimi zástavami a pochodom študentov a zamestnancov v rôznych odvetviach. Nie všetci to vnímali pozitívne, mnohí sa zúčastňovali takpovediac dobrovoľne-nasilu.

Reklama

 

REKLAMA

Ivan (74): „Májov sa momentálne stavia málo. Voľakedy všetky frajerky mali máje. Včera som bol na chalupe, kde stavali máj a vyhrávali len z pásky alebo cédečka. To nemôže nikoho pritiahnuť na takú oslavu. Bol inakší život ako teraz.“

Oľga (65): „Ešte šťastie, že sú také skupiny, ktoré idú vystupovať k prvému máju, že to tak udržiavajú. Kedysi sme išli s deckami hneď ráno. Deň predtým som si navarila a prišli sme domov až o tretej o štvrtej. Aj sme tam museli ísť, ale bolo to aj veselé.“

Anna (72): „Ja si myslím, že predtým bolo veselšie. Boli prvomájové sprievody, potom sa išlo na živánsku, muziky hrali. Predvádzala sa móda. Teraz je to také trošku biedne. Aj programy boli veselé, bolo to organizované a už to také nie je. Zahrá nám jedna muzika a je koniec všetkého. Kedysi sa stretávali ľudia s ľuďmi a bolo to také družnejšie.“

Peter (51): „Mne sa na tom nepáčilo, že všade bolo veľa opitých ľudí a celé to bolo také nasilu.“

Darina (55): „Posledné tri roky začíname robiť na dedinkách oslavy. My ako folklórna skupina Podhoranka ich robíme v obciach Kočín, Lančár, Šterusy. Tento rok sme priniesli tradíciu aj do Piešťan. Päť desať rokov dozadu to bolo tak, že zahrala hudba z rozhlasu a ani nikto neprišiel, postavil sa máj a bol koniec. Teraz oslavou žije celá dedina. Ľuďom to aj chýba. Každý ide dnes do roboty, z roboty, zavrie sa doma. Ľudia sa ani nemajú kde stretnúť. Ja si to pamätám ešte ako študentka. Tu sme všetci nastúpili a po celých Piešťanoch sa išlo. A nielen Piešťanci, ale aj celé okolie. Všetky okolité dediny, študenti aj robotníci. Dnes je tradície treba zachraňovať, lebo keď príde moderný stroj a postaví máj, nikomu to nič nedá. Ľudí tradície bavia, zaujímajú ich a pre nás je to také pozitívne, nepripadá nám to zbytočné. Teší nás aj, že v súbore máme aj mladých a že majú k folklóru vzťah.“

Emília (63): „Kedysi sme oslavovali tak, že sme sa poobliekali do retro oblečenia, aj všetky mladé ženy s deckami oprášili staré kočíky, kabáty, baloňáky a robili sme sprievod po celej dedine. Bolo to fantastické. Teraz je to ťažko, pretože ľudia by aj išli, ale mnohí musia chodiť do roboty ešte aj na prvého mája.“

Eva (57): „Mladí to dnes berú skôr ako komunistický sviatok. Ani na dedinách sa tým už tak veľmi nežije a tradície upadajú. Bol skromnejší život ako teraz, ale zároveň taký súdržnejší. Mali ste kopu priateľov, teraz vás niekto pozná, len keď po vás niečo chce a inak tých dobrých kamarátov si môžete na jednej ruke spočítať.“

Michal (33): „Kedysi bolo povinné zúčastňovať sa sprievodov a ja som to ako decko vnímal tak, že som sa tešil, pretože som dostal také mávatko do ruky. Dospelých to mohlo určite dosť otravovať, pretože komunizmus a jeho sviatky nevnímali pozitívne a všetko čo je nasilu, nemôže byť úplne v poriadku. Čiže z tohto pohľadu je to dnes lepšie.“

-lt-, hist. foto: FB Piešťany history

Reklama