Opäť je tu zmena času. Od nedele vstávame o hodinu skôr

Reklama

 

 

 

 

V noci zo soboty  na nedeľu 25. marca si o 2:00 h posunieme hodinové ručičky na 3.00 h. Až do 28. októbra budeme potom vstávať, chodiť do práce i oddychovať podľa letného času.

[singlepic id=11499 w=320 h=240 float=left]Pôvodne naplánovala smernica Európskej únie začiatok a koniec letného času na poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu iba do roku 2011. Vlani sa plán zmien času predĺžil. V Úradnom vestníku EÚ bol zverejnený rozpis období letného času na ďalších 5 rokov.

Reklama

 

Zmena času má stále viac odporcov, napriek tomu sú zatiaľ silnejšie argumenty prívržencov tohto systému. Jeho vynálezca, americký vedec Benjamin Franklin chcel naučiť ľudí chodiť skôr spať a lepšie využívať denné svetlo. Týmto nápadom sa v roku 1916 inšpirovali niektoré európske krajiny, vrátane Rakúsko-Uhorska, a tak bol letný čas po prvýkrát zavedený aj na Slovensku. Každoročne u nás funguje od roku 1979 a napriek úvahám o jeho zrušení, sme sa vstupom do Európskej únie zaviazali k jeho dodržiavaniu.

Argumentom za zmenu zimného na letný je napríklad predĺženie voľného času. V lete vstávame síce skôr, ale o to skôr končíme v práci. Dlhšie letné večery preto môžeme venovať voľnočasovým aktivitám. Tí, ktorí chcú pracovať aj po práci toho viac stihnú, či už na záhradke alebo okolo domu. Horúce letné dni totiž podobným činnostiam príliš neprajú. Skoršie vstávanie umožňuje využiť aj ranné hodiny, kedy ešte nie je príliš horko. Štatistiky hovoria, že veľké percento nehôd sa stane za súmraku. Ak sa v lete umelo (vďaka zmene času) posunie súmrak na neskôr, cesty budú počas tejto rizikovej časti dňa prázdnejšie a stane sa aj menej nehôd.

Reklama

 

Hlavným argumentom odporcov letného času je porušený ľudský biorytmus. Podľa niektorých výskumov si náš organizmus zvyká na zmenu času až 10 týždňov. Ešte horšia je táto zmena pre starších a chorých ľudí. Počas prvých dní po zmene času sa zvyšuje riziko infarktu. Odporcovia zmeny popierajú aj znižovanie spotreby energie. Posledné merania však ukázali, že najmä vďaka používaniu klimatizácii v dlhých a horúcich letných dňoch sa spotreba energie zvyšuje. Vznikajú krátkodobé problémy v železničnej doprave a v cestovaní či komunikácii medzi Európou a ostatnými krajinami. Američania totiž prechádzajú na letný čas o niekoľko týždňov skôr. Japonsko a mnohé ďalšie krajiny vôbec.

(mp)

Reklama