Oddĺžiť letisko by malo uplatnenie záložného práva na pozemky

Reklama

 

 

 

 

 

Mestské zastupiteľstvo dalo poslancom vo štvrtok 26. mája poriadne zabrať, nakoľko zasadnutie trvalo až takmer do druhej hodiny v noci. Okrem ďalších mimoriadne závažných tém, akými boli napríklad výstavba bazéna či problematika hromadnej dopravy v meste, sa venovali aj oddlženiu Letiska Piešťany. Dlh spoločnosti voči mestu na nezaplatenej dani od roku 2010 rastie a doteraz sa vyšplhal na sumu 437 605 eur. K téme ekonomického stavu letiska a možnostiam, ako zlepšiť jeho kondíciu, sa na zastupiteľstve vyjadril aj profesor Žilinskej univerzity a odborník v problematike leteckej dopravy Antonín Kazda. Poslanci sa nakoniec rozhodli dlh vyrovnať uplatnením záložného práva na pozemkoch.

Reklama

 

Antonín Kazda je okrem pôsobenia na Žilinskej univerzite aj autorizovaným stavebným inžinierom, venuje sa problematike navrhovania a prevádzky letísk, spolupracuje so spoločnosťami Cranfield, Emirates Uni, či Carlow. Vydal viacero publikácií a podieľal sa na spracovaní viac ako 350 projektov, štúdií a odborných posúdení, ktoré boli zamerané na rôzne aspekty navrhovania a prevádzkovania letísk v Strednej Európe. Letisko Piešťany má podľa neho viaceré možnosti ako ušetriť, medzi nimi je zníženie dane z nehnuteľnosti (74 000 eur), odmien predstavenstvu spoločnosti (35 000 eur) či počtu zamestnancov (40 000 eur), ale aj pri takejto úspore by bolo treba dofinancovať približne 49 000 eur.

„Nemali sme síce všetky podklady, napriek tomu, že sa ich páni z magistrátu snažili získať, akcionár ich všetky neuvoľnil, takže niektoré veci sú tam len naznačené. Letisko Piešťany môžeme najlepšie zrovnávať s Letiskom Žilina. Musím pochváliť miestne letisko, že riaditeľ a ostatní sa snažia a klobúk dole za to, čo získavajú. Napríklad na základe našej diskusie za koncert Iron Maiden získali 30 000 eur a aj ostatné podobné neletecké aktivity prinášajú niečo do hospodárskej činnosti,“ povedal na zastupiteľstve Antonín Kazda.

Reklama

 

 

 

„Toto letisko pravdepodobne nadobudne význam, keď ostatní zrušia svoje letiská a 10 percent letov nebude mať kde pristáť. Môžeme sa vďaka tomu stať naozaj žiadaným letiskom a vo svojom vnútri som dospela k tomu, že vami navrhované ozdravné body sú naozaj dobré. V tomto momente asi môžeme spraviť to, že sa zamyslíme nad tým ako zbaviť letisko daňového dlhu a v ďalšom kroku by sme mali uznesenia podmieniť tým, že orgány letiska budú ochotné znížiť svoje odmeny, lebo inak do toho nechoďme, pretože letisko pre nás nebude udržateľné, nakoľko bude vytvárať ďalšie a ďalšie dlhy,“ povedala poslankyňa Iveta Babičová.

„Pán profesor na konci jeho skutočne objektívnej správy dal tri možnosti, že status letiska zostane na dnešnej úrovni, status letiska pôjde na nižšiu požiarnu kategóriu alebo status letiska sa zmení na nespôsobilé. V tomto okamihu ma skôr zaujíma to, či ďalší účastník tohto nášho problému a to Letové prevádzkové služby vôbec budú ochotné ďalej prevádzkovať vežu v Piešťanoch. Z nariadenia Európskej únie vyplýva, že asi nie. Keďže to nebudú môcť financovať oni, je vôbec možné, aby sa dotovali aj letecké a prevádzkové služby? Z materiálu pána profesora vyplýva, že to bude asi 300 000 eur ročne,“ reagoval poslanec Marián Urbánek.

„Treba si uvedomiť to, že pohľadávku voči letisku nemôžeme kapitalizovať zo zákona, nemôžeme odpustiť zo zákona, nemôžeme si na to zobrať úver a môžeme spraviť to, že si uplatníme záložné právo na pozemok, na ktorom máme toto záložné právo zriadené a potom môžeme diskutovať s letiskom,“ upozornil viceprimátor Michal Hynek.

Podľa vyjadrenia profesora Antonína Kazdu má Letisko Piešťany z hľadiska riadenia letových a prevádzkových služieb veľkú výhodu, pretože na prah dráhy môže lietadlo doviezť radar z Bratislavy. Čo sa týka carga a prepravy pasažierov, majú rovnaké poplatky za tony, ale dovoz či vývoz tovaru má v tomto ohľade výhodu, kvôli nižšej starostlivosti. Nákladné lety sú problematické z toho dôvodu, že veľké spoločnosti majú kamiónovú dopravu prepracovanú do posledného detailu a využívanie leteckej prepravy je v tejto oblasti skôr výnimočné.

„Rád by som upriamil pozornosť na jednu vec. Teraz to tu síce vyznieva tak negatívne, že ideme rušiť letisko a podobne. Osobne si myslím, že zo štúdie vyplýva, že to vôbec nemusí byť tak a že všetko je o tom, ako sa dohodneme s ostatnými akcionármi. Tu si musíme uvedomiť jednu zásadnú vec, teda aký máme my momentálne vplyv v rámci spoločnosti. Sme menšinovým akcionárom s niečo vyše dvadsiatimi percentami a o všetkom rozhoduje Trnavský samosprávny kraj. Ak sa Trnavský samosprávny kraj rozhodne, že to bude takto a odmeny budú také, tak odmeny budú také. Ak sa TTSK rozhodne, že sa bude niečo predávať, tak sa bude predávať a Mesto Piešťany nemá na toto žiaden vplyv pri súčasnom stave akcií,“ reagoval na diskusiu viceprimátor Tomáš Hudcovič.

Mestské zastupiteľstvo mesta Piešťany nakoniec po prerokovaní odhlasovalo uplatnenie záložného práva Mesta Piešťany voči Letisku Piešťany na pozemky zapísané na liste vlastníctva 7527 na parcelách číslo 12202/27 o výmere 13 432 metrov štvorcových a 12202/108 o výmere 11 856 metrov štvorcových za nezaplatenú daň z nehnuteľnosti v rokoch 2010 až 2015. Tým by nemalo dôjsť k žiadnemu ohrozeniu funkčnosti letiska, pozemky sa totiž priamo netýkajú letových činností, keďže vzletová a pristávacia dráha sú podľa zákona „nedotknuteľné“ a nemožno na nich zriadiť ani uplatniť záložené právo. Oddlženie je však iba jedným z krokov, ktoré by mali viesť k zlepšeniu ekonomickej kondície Letiska Piešťany. Veľa bude v najbližšom období záležať najmä na spolupráci Mesta Piešťany s väčšinovým akcionárom, ktorým je Trnavský samosprávny kraj.

-lt/Foto: archív-

Reklama