Naplaveniny z mosta odstraňujú vodohospodári, pri nebezpečenstve zodpovedá aj mesto

Reklama

 

 

 

 

Pred časom sme si všimli, že na pilieroch Kolonádového mosta sa opäť zachytilo množstvo naplavenín, medzi nimi aj pomerne vzrastlý strom. Zaujímalo nás preto, kto a ako často naplaveniny odstraňuje, či tým netrpí statika mosta, ktorý už má niečo za sebou a či ich hromadenie negatívne neovplyvňuje i prietok či hladinu Váhu. Na naše otázky nám poslal odpovede hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Banská Bystrica, Pavol Machava. Podľa neho naplaveniny vodohospodári odstraňujú podľa potreby. Za to, aby stromy či konáre a odpad neohrozovali stav mosta a nespôsobili problémy so statikou, ale zodpovednosť nemajú. Tá je v tomto prípade plne na pleciach jeho správcu, ktorým je u Kolonádového mosta Mesto Piešťany.

Kolonádový most už dlhodobo nie je v najlepšom stave a mesto pred pár rokmi dalo vypracovať projekt na jeho rekonštrukciu, ktorá sa týkala aj opravy pilierov a mostnej stavby. Na jej financovanie však peniaze v rozpočte nemá, a zatiaľ neúspešne už viackrát žiadalo 1,5 milióna z eurofondov. Naposledy dostala samospráva v roku 2015 z rezortu kultúry 25-tisíc eur na opravu strechy. Hoci odstraňovanie naplavenín majú na starosti vodohospodári, v prípade poškodenia mosta naplaveninami alebo zvýšenou hladinou vody by za vzniknuté nebezpečenstvo bolo zodpovedné mesto, u Krajinského mosta Trnavský samosprávny kraj.  „Premostenie nie je v našom majetku a nie sme ani jeho správcom. Za technický stav mostov je zodpovedný jeho správca. Ten je povinný v zmysle §47 odst. 3 Zák. o vodách stavbu zabezpečiť pred účinkami vody, ľadu a splavenín,“ uvádza hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavol Machava.

Reklama

 

Reklama

 

 

Zaujímalo nás aj, či priveľa naplavenín uchytených na pilieroch neoplyvňuje negatívne prietok hrádze alebo výšku hladiny Váhu. Podľa hovorcu by ich prílišné nahromadenie mohlo spôsobiť potenciálne riziko. „Nečistenie polí mosta od zachytených stromov a krovia by malo za následok ďalšie hromadenie splavenín. Tie pri povodňových prietokoch všeobecne tvoria potenciálne riziko upchávania prietočnej plochy mosta spojené zo zavzdutím hladiny, v extrémnych prípadoch smerujúce až k ohrozeniu obyvateľstva vybrežením toku,“ píše v odpovedi P. Machava.

Naplaveniny však podľa vyjadrenia odborníkov z SVP spôsobujú nepríjemnosti aj pri bežných prietokoch – napríkla bránia v plavbe, obmedzujú pravidelné regulačné bagrovanie v priestore medzi mostami. „Zároveň pôsobia na obyvateľov a návštevníkov mesta neesteticky, nakoľko okrem dreva sa tu, bohužiaľ, pri zvýšených prietokoch zachytí aj veľké množstvo plávajúceho odpadu v podobe plastových fliaš, šatstva, igelitov, polystyrénu a podobne,“ dopĺňa hovorca.

Akým spôsobom a ako často teda odstraňujú vodohospodári naplaveniny z pilierov oboch mostov? Podľa P. Machavu ide o rutinnú prevádzkovú činnosť, zameranú  na sprietočňovanie problematických profilov korýt tokov, ktorú správcovi toku ukladá zákona o vodách: „Keďže piliere mostov nie sú pre ľudí a techniku iným spôsobom dostupné, tieto práce zabezpečovali piati školení pracovníci bagrovacej súpravy Ratnovce za pomoci motorového člna.“  Cieľom prác je predovšetkým zachytené stromy a konáre z pilierov uvoľniť. „Následné vyťahovanie, spracovanie a odvoz je možné vykonať po vyplavení na breh zdrže, príp. po doplavení na hať Drahovce, ktorá je vybavená čistiacim strojom,“ uvádza hovorca. Podľa neho stav monitorujú vodohospodári pravidelnými obhliadkami, časové intervaly neuviedol. Mostné piliere tak zrejme uvoľňujú od naplavenín podľa potreby, či pri tom spolupracujú s mestom, sme sa nedozvedeli. Naposledy uvoľňovali naplaveniny z pilierov minulý týždeň.

-ad-, foto: P. Tremboš, archív PNky

Reklama