Najznámejšia piešťanská baletka oslávila stovku so svojimi kolegami a tanečníkmi

Reklama

 

 

 

 

Celý život milovala tanec, život a ľudí okolo seba. Za roky svojho pôsobenia na Základnej umeleckej škole priviedla k tancu generácie detí, ktoré nikdy nezabudli, ako im pripomínala, že majú tancovať celým srdcom. Približne týmito slovami opísal vo svojom príhovore riaditeľ piešťanskej ZUŠ-ky Kamil Vavrinec bývalú kolegyňu, baletku Oľgu Osvaldíkovú, ktorá vo štvrtok 17. septembra oslávila výnimočné životné jubileum 100 rokov. Spolupracovníci si jej dlhoročné pôsobenie na škole uctili symbolicky, najvzácnejším darčekom – tancom. Len pre ňu vystúpili mladí hudobníci, tanečníci a na záver aj učitelia z hudobného a tanečného odboru.

Ku gratulácii sa pridalo i Mesto Piešťany, ktoré na oslave zastupovala prednostka Dáša Reháková. Jubilantke odovzdala list od primátora. Olinka na to s úsmevom poznamenala, že nabudúce ho chce vidieť aj osobne. S humorom komentovala i cvakanie fotoaparátov zástupcov médií: „Cítim sa ako filmová hviezda.“

Reklama

 

Na úvod slávnostného vystúpenia žiakov Základnej umeleckej školy zanôtili mladí speváci Kriačok ľaliový, ďalej sa tancom Svit luny predstavili tanečníci z triedy Dáše Kuběnovej, po nich zatancovali žiaci Miriam Šupenovej za hudobného sprievodu trúbky a ďalší predviedli choreografiu na pieseň Lásko má, ja stůňu. Skladbu Let čmeliaka od Rimskeho Korsakova zahral na zobcovej flaute žiak riaditeľa Kamila Vavrinca a zatancovala na ňu zverenkyňa D. Kuběnovej. Učiteľka Monika Ondrášiková so svojimi žiakmi pripravili tanečné kreácie s názvom Pavúk a motýle. Záver už patril pedagógom, ktorí zahrali a v originálnych kostýmoch dámy aj zatancovali barokový menuet.

Bývalá primabalerína na otázku, ako sa jej vystúpenie páčilo odpovedala: „Poviem presne pravdu, my sme tancovali, hovorilo sa vždy – dobre, ale môžem povedať z celého srdca, že tancujú veľmi precízne, krásne a s dušou a láskou. Som veľmi spokojná a nie je čo vyčítať.“ Z prekvapenia ako darčeku od kolegov bola nadšená a spokojná. S dojatím ďakovala za všetky kvety či dary, medzi ktorými bol aj ďalší od jej kolegov – obrázok učiteľky výtvarného odboru Janky Rojíkovej. Všetkých svojich gratulantov s láskou vystískala, hoci sa jej do širokého úsmevu miešali slzičky dojatia. Spolu s Kamilom Vavrincom potom sfúkli aj sviečky na narodeninovej torte.

Reklama

 

 

Oľga Osvaldíková sa narodila 17. septembra 1915 v Chicagu. Jej rodičia pochádzali z Martina a Košarísk. Hneď po I. svetovej vojne sa celá rodina vrátila do Československa. Študovala v Bratislave, vo Viedni a po II. svetovej vojne skúsila šťastie aj v Spojených štátoch amerických. Späť sa vrátila kvôli rodičom.

Otvorila si súkromnú tanečnú škola na rohu Teplickej a Poštovej, a po znárodnení pokračovala na Základnej umeleckej škole. So svojimi žiakmi vystupovala v Poľsku, Maďarsku, Francúzsku aj Nemecku. Učila hlavne step a klasický balet. Baletnú triedu viedla Oľga Osvaldíková ešte ako 90-ročná. S tancom musela skončiť, keď prišiel úraz, hoci úplne sa ho nikdy nevzdala – žila ním prostredníctvom svojich bývalých žiakov či kolegov a nenechala si ujsť žiadne ich vystúpenie.

-ad/archív PNky-

Reklama