Múzeum získalo unikátny zlatý prsteň z krakovianskeho hrobu, vystaví ho vo februári

Reklama

 

 

 

 

 

Jedinečný, bohato zdobený zlatý prsteň, pochádzajúci z hrobu mladej ženy v obci Krakovany -Stráže, ktorý odborníci datujú na koniec tretieho až začiatok štvrtého storočia nášho letopočtu, sa nedávno podarilo získať Balneologickému múzeu v Piešťanoch. Hroby objavili robotníci pri ťažbe hliny ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia. Niektoré zo šperkov, ktoré obsahovali, sa však záhadne „stratili“. Unikátny zlatý prsteň sa tak až po dlhých rokoch vďaka iniciatíve riaditeľa múzea Vladimíra Krupu vracia k ostatným nálezom. Vystaviť verejnosti ho plánujú vo vitrínach piešťanskej expozície od 4. februára spolu s predstavením knihy Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží.

Reklama

 

Reklama

 

 

 

Hroby s unikátnymi nálezmi objavili robotníci v tehelni postupne. Ako uviedol riaditeľ Balneologického múzea Piešťany Vladimír Krupa, ako prvý odhalili v roku 1933 práve spomenutú hrobku mladej ženy vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Hoci už vtedy platil zákon, že archeologické nálezy musia odovzdať, mnohí z robotníkov ho nerešpektovali a niektoré predmety, rovnako ako spomínaný prsteň, zmizli. Ďalšie, ako napríklad súbor rímskeho skla, kostené hrebene či predmety z bronzu, nádoby z keramiky získali zástupcovia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti. Od obce Stráže odkúpili aj unikátnu zlatú sponu – perličku. „Mali sme indície, že v hrobe bol aj zlatý prsteň a zlatý kruh – ozdoba krku,“ hovorí V. Krupa. Veľký zlatý „nákrčník“ ako takéto ozdoby volajú archeológovia, však zrejme nálezcovia rozlámali a zlato si rozdelili. „O prsteni sa veľa nevedelo, až keď som začal po ňom pátrať, ohlásili sa dedičia,“ uvádza. Po viacerých rokovaniach sa tak od nich piešťanskému múzeu podarilo prsteň za pomoci sponzorov a dotácie odkúpiť. Vladimír Krupa je veľmi rád, že sa dostal práve do domácej expozície k ďalším predmetom, lebo často sa takéto hodnotné exempláre dostanú do národných zbierok. „Aj vtedy, keď došlo k objavu, sa nálezy z nich dostali do múzeí vo Viedni alebo v Budapešti,“ vysvetľuje.

Prsteň je unikátny nielen svojím bohatým zdobením, ale aj tým, že z tejto doby pochádza len málo zlatých šperkov a okrem toho nepatrí k ďalším rímskym predmetom, ktoré boli v hrobe nájdené. „Ani z rímskeho prostredia sa ich veľa nezachovalo a väčšina šperkov je napríklad z bronzu či striebra, zlatých je málo. Ide len o druhý známy zlatý predmet z týchto hrobov. V roku 1939 bol totiž objavený druhý hrob, ktorý bol ešte bohatší,“ dopĺňa riaditeľ múzea. Podobne honosné prstene boli u nás nájdené len vo veľmi bohato vybavenom hrobe na východe Slovenska.

Podľa odborníkov bol šperk vyrobený priamo pre mladú ženu v hrobe a jeho vek sa datuje do roku 280 až 320 n.l. V tom období tu žilo germánske obyvateľstvo, osídlenie bolo kvádske. Rímska ríša bola prakticky ohraničená Dunajom, ale Rimania prenikali aj na sever, či už ako obchodníci alebo vojenskými výbojmi. Podľa V. Krupu chceli u nás vytvoriť svoje provincie, ale vojensky i finančne to bolo zrejme pre nich už neúnosné. A tak si aspoň kupovali význačnejších ľudí darmi. „Napríklad v jednom zo strážskych hrobov sa našla aj svetovo unikátna strieborná misa, vyrobená priamo v Ríme, zrejme v prvom storočí, takže už do hrobu sa dostala ako starožitnosť,“ hovorí riaditeľ. Zloženie podnosu sa podľa odborníkov dokonca  vymyká doterajším nálezom, pretože ide na 99 percent o čisté striebro.

Viac informácií o nálezoch a piešťanskej expozícii nájdu záujemcovia aj v nedávno vydanej knihe Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží, autorov Vladimíra Krupu a Mariána Klča z Balneologického múzea Piešťany, ktorú 4. februára uvedú do života spolu s doplnkom expozície – zlatým prsteňom. Kniha je spracovaná populárno-náučnou formou. Má kapitoly venované dejinám archeologických výskumov v Krakovanoch-Strážach, histórii unikátnych a výnimočných objavov týchto bohatých hrobov z mladšej doby rímskej v miestnej tehelni v rokoch 1933, 1939 a 1940. Vďaka výskumu v archívoch autori spresňujú a uvádzajú na pravú mieru viaceré okolnosti o histórii objavu. Zaujímavá je aj kapitola o spektrálnej analýze nájdených predmetov, ktorú spracovali odborníci z Univerzity Konštantína Filozofa. Píše sa v nej o výskume chemického zloženia predmetov, realizovaného röntgenovou fluorescenčnou metódou.

-ad-, foto: Eva Drobná, www.balneomuzeum.sk

Reklama