Connect with us

Aktuality

Ľudovít Winter sa narodil pred 140 rokmi

Published

14 rokov ago

on

Reklama

Najvyšší predstavitelia mesta, niektorí mestskí poslanci a obyvatelia Piešťan si v piatok 29. októbra uctili na cintoríne na Bratislavskej ceste pamiatku rodiny Winterovcov.

[singlepic id=6471 w=320 h=240 float=left]Spomienka sa uskutočnila pri príležitosti 140. výročia narodenia Ľudovíta Wintera, budovateľa kúpeľov. Nechýbala na nej ani Kristína Stankovská (na snímke), vnučka Imricha Wintera – zakladateľa Balneologického múzea. Organizátorom – mestskému úradu a Balneologickému múzeu sa s dojatím poďakovala a povedala, že jej predkovia, by boli za preukázanú úctu určite vďační. Pietnu atmosféru tohto stretnutia znásobil spevácky zbor Coro Laudamus.

Reklama

[singlepic id=6472 w=320 h=240 float=right]Rodina Winterovcov sa do Piešťan prisťahovala v roku 1889 zo Šiah. V priebehu dvoch desiatok rokov premenili málo významnú obec na medzinárodné kúpeľné centrum. Údávali trend nie len v starostlivosti o vyššie spoločenské vrstvy, ale aj o chudobných. Prvým významným dielom hlavy rodiny – Alexandra Wintera bola nemocnica pre robotníkov. Bol to prvý projekt v Európe, ktorý sprístupnil kúpeľnú liečbu širokým vrstvám, pretože dovtedy bola vnímaná len ako výsada pre najbohatších.

V budovaní kúpeľov aj obce pokračoval syn Ľudovít. Vďaka nemu dnes stoja významné architektonické pamiatky – secesný hotel Thermia, liečebný dom Irma, Kolonádový most a Ružový mlyn.

Reklama

Ešte pútavejší, ako životné dielo Ľudovíta Wintera, je jeho osud. Už 20 ročný mladík začal riadiť rodinný podnik s desiatkami zamestnancov. Preslávil ho po celom svete a napriek tomu, že bol obklopený luxusom, zostal skromným a tvrdo pracujúcim človekom. Po založení Československa chcel z Piešťan kvôli svojmu maďarstvu odísť, ale obyvatelia ho požiadali, aby zostal. Keď v roku 1939 hrozilo, že sa kúpele dostanú do rúk nemeckého konzorcia, sám požiadal prezidenta Tisa, aby štát jeho podnik vyvlastnil. Ako žid potom niekoľko mesiacov prežil v koncentračnom tábore. Po skončení vojny, v dôchodkovom veku a s chatrným zdravím sa pustil do realizácie ďalších veľkolepých plánov. Tie mu však prekazil nástup komunizmu. Zomrel v chudobe v roku 1968 vo veku 98 rokov.

Najvyšší predstavitelia mesta, niektorí mestskí poslanci a obyvatelia Piešťan si v piatok 29. októbra uctili na cintoríne na Bratislavskej ceste pamiatku rodiny Winterovcov.

Spomienka sa uskutočnila pri príležitosti 140. výročia narodenia Ľudovíta Wintera, budovateľa kúpeľov. Nechýbala na nej ani Kristína Stankovská, vnučka Imricha Wintera – zakladateľa Balneologického múzea. Organizátorom – mestskému úradu a Balneologickému múzeu sa s dojatím poďakovala a povedala, že jej predkovia, by boli za preukázanú úctu určite vďační. Pietnu atmosféru tohto stretnutia znásobil spevácky zbor Coro Laudamus.

Rodina Winterovcov sa do Piešťan prisťahovala v roku 1889 zo Šiah. V priebehu dvoch desiatok rokov premenili málo významnú obec na medzinárodné kúpeľné centrum. Údávali trend nie len v starostlivosti o vyššie spoločenské vrstvy, ale aj o chudobných. Prvým významným dielom hlavy rodiny – Alexandra Wintera bola nemocnica pre robotníkov. Bol to prvý projekt v Európe, ktorý sprístupnil kúpeľnú liečbu širokým vrstvám, pretože dovtedy bola vnímaná len ako výsada pre najbohatších.

V budovaní kúpeľov aj obce pokračoval syn Ľudovít. Vďaka nemu dnes stoja významné architektonické pamiatky – secesný hotel Thermia, liečebný dom Irma, Kolonádový most a Ružový mlyn.

Ešte pútavejší, ako životné dielo Ľudovíta Wintera, je jeho osud. Už 20 ročný mladík začal riadiť rodinný podnik s desiatkami zamestnancov. Preslávil ho po celom svete a napriek tomu, že bol obklopený luxusom, zostal skromným a tvrdo pracujúcim človekom. Po založení Československa chcel z Piešťan kvôli svojmu maďarstvu odísť, ale obyvatelia ho požiadali, aby zostal. Keď v roku 1939 hrozilo, že sa kúpele dostanú do rúk nemeckého konzorcia, sám požiadal prezidenta Tisa, aby štát jeho podnik vyvlastnil. Ako žid potom niekoľko mesiacov prežil v koncentračnom tábore. Po skončení vojny, v dôchodkovom veku a s chatrným zdravím sa pustil do realizácie ďalších veľkolepých plánov. Tie mu však prekazil nástup komunizmu. Zomrel v chudobe v roku 1968 vo veku 98 rokov.

Reklama
Related Topics: