Aktuality
Lokálna mena podporuje miestnu ekonomiku a peniaze neodtekajú
Zaujímavú prednášku o lokálnych peniazoch predniesli zástupcovia neziskovej organizácie Živica vo štvrtok 21. januára v Elektrárni Piešťany. V roku 2014 zaviedli platidlo „živec“ v dvoch mestách – v Bratislave a Zvolene. Projekt zavedenia regionálnej doplnkovej meny teraz ponúkajú ďalším mestám či okresom. Prednášku si vypočulo približne dvadsať návštevníkov, medzi nimi aj štyria poslanci.
Ako uviedol riaditeľ Juraj Hipš, záujemcom by svoje know-how , ktoré získali aj s pomocou švajčiarskeho partnera, odovzdali zdarma, podmienkou ale je vytvorenie vlastných peňazí: „Tieto by potom neemitovala Živica, ale mesto alebo miestna neziskovka či občianske združenie.“ Myšlienka, ktorú prezentovali nie je nová, ale existuje už v rôznych formách po celom svete. Medzi najznámejšie miestne meny patria Bristolská libra (UK), Brixtonská libra (UK), Chiemgauer (DE), BerkShares (USA), Waldviertler (AT) či bazilejské BNB (CH). Väčšina z nich funguje podobne: princípom je výmena štátnej meny jedna k jednej za lokálnu, miestne peniaze majú obmedzenú dobu expiráce, môžete nimi platiť len u zapojených miestnych obchodníkov a slúžia ako doplnkové platidlo. Slováci sa inšpirovali najmä švajčiarskym modelom, avšak brali do úvahy aj slovenské špecifiká a bratislavský či zvolenský živec majú tiež niektoré rozdiely.
Princíp je ale u oboch zhruba takýchto: Zákazník si môže vymeniť eurá za živec jedna k jednej na označených výmenných miestach a potom nimi nakupuje v obchodoch, ktoré sa do systému zapoja. Eurá zostávajú v depozite u emitenta, nepoužívajú sa na rôzne finančné špekulácie, preto je počas celej doby miestna mena nimi krytá. V prípade ďalších emitentov sa títo môžu rozhodnúť použiť ich napríklad na mikropôžičky. Doba expirácie je jeden rok a obchodník si počas neho môže živce vymeniť späť za eurá v kurze 100 ku 97, teda dostane o tri percentá menej. Z tohto poplatku sa hradia výdavky emitenta alebo ich môže použiť na rôzne komunitné účely prostredníctvom fondu. Lokálnu menu obchodníci používajú rovnako ako hotovosť , môžu ju prijímať, vydávať a účtovne ju vedú ako euro, pretože je ním plne krytá. Rovnako v daňovom priznaní je uvedený príjem v eurách a štát dostane všetko, čo má, pretože na konci roka si lokálnu menu vymenia za štátnu. Zákazník živec vrátiť nemôže, využije ho iba pri nákupoch, systém je podobný ako pri stravných lístkoch, má však väčšie využitie. Tlačený obsahuje aj tri ochranné prvky a v súčasnosti zavádzajú už i jeho elektronickú formu, kde občan môže platiť mobilom a nemusí navštevovať výmenné miesta.
Cieľom zavedenia takejto meny je najmä podporiť miestnu ekonomiku, prvovýrobcov, dodávateľov a obchodníkov, ktorí ak ňou si aj vzájomne platia, vracajú lokálne peniaze späť do obehu. „Ak trikrát zostanú v meste, znamená to jeho ekonomickú sebestačnosť. Obchody získajú tiež viac zákazníkov a marketing od emitenta,“ vysvetlil J. Hipš. Na meranie kolobehu peňazí slúži aj ekonomická pomôcka – Lokálny multiplikátor 3, podľa ktorého môžu ekonómovia vypočítať, koľko peňazí v regióne zostáva a neodteká von. Práve to by mala byť jedna z výhod lokálnej meny. Ako ďalšie uviedol J. Hipš napríklad: prirodzená ekonomika bez špekulácií, vyšší záujem o lokálne produkty, podpora miestnej ekonomiky, v prípade masívnejšieho použitia i odbúranie platobnej neschopnosti. Vedľajšími benefitmi sú aj menšia závislosť od súkromných bánk, menšie znečisťovanie prostredia zásobovaním na kratšie vzdialenosti a podobne.
Živica ako emitent zatiaľ vydala do obehu spolu v oboch mestách 11 tisíc živcov, do troch rokov by sa chceli dostať na sedemdesiat tisíc, čo je podľa riaditeľa ukazovateľom, ktorý by ukázal životaschopnosť tejto myšlienky. V Bratislave sa hneď v prvý rok do projektu zapojilo okolo tridsať prevádzok – kaviarne, bistrá, kníhkupectvá, lekárne, kozmetické salóny, účtovníci a pod. Výmenných miest je šesť. Juraj Hipš však dúfa, že sa pridajú aj výrobcovia či miestni zamestnávatelia, ktorí by mohli vyplácať aj časť mzdy zamestnancom, ktorí by o to mali záujem, v lokálnej mene.
(A. Drahovská, foto: T. Hudcovič)