Film Kto je ďalší? môže podľa odborníčky navádzať na samovraždu. Premieta sa aj piešťanským deťom

Reklama

 

 

 

 

Film Kto je ďalší? je podľa autorov najnavštevovanejším školským filmom na Slovensku za posledných viac ako 20 rokov, má veľký úspech a sú naň pozitívne reakcie. Ozvali sa však i viacerí odborníci upozorňujúci na riziká, ktoré snímka šírená ako predstavenie pre školy prináša. Tí bijú na poplach a neodporúčajú exponovať maloletých divákov tomuto filmovému dielu. Podľa jedného z názorov film môže navádzať diváka na samovražedné správanie a posilňovať uňho tieto myšlienky. Piešťanmi zhodou okolností otriasol pokus mladej ženy o samovraždu v piatok 15. novembra. Film pred pár dňami videli aj miestni školáci, ďalší naň majú ísť v pondelok 18. novembra. Podľa našich informácií udalosť z piatka nesúvisí so zhliadnutím filmu. Viacerí odborníci však upozorňujú, že po návšteve filmu treba s mladými ďalej pracovať.

Foto: Bontonfilm.sk

Podľa vyjadrenia autorov film za desať týždňov od premiéry videlo 50-tisíc divákov. „Z toho 18-tisíc najmä rodičov a 32-tisíc študentov počas školských projekcií. Objednávky stále prichádzajú a ďalších 10-tisíc školákov ho uvidí do konca roka. Spolu 42-tisíc žiakov, to je dvakrát plný Národný futbalový štadión v Bratislave,“ cituje oficiálna stránka filmu Petra Nováka z filmovej distribučnej spoločnosti Bontonfim. Film tvoria tri samostatné polhodinové príbehy o ľuďoch, ktorých internet priviedol na hranicu života a smrti, pričom sú inšpirované skutočnými udalosťami zo Slovenska, Ruska a Kanady.

Reklama

 

„Naším zámerom bolo vytvoriť divácky atraktívny film, ktorý by zároveň mal aj preventívno-vzdelávacie ciele. Slovenka Aless z poviedky kyberšikanovanie bola sama roky šikanovaná, Ukrajinec Vitalij (Oleg) a Rusi Vadim a Angela sú najznámejší rooftopperi na svete a Celeste Buckingham, ktorá je autorkou soundtracku, otvára témy
sexuálneho zneužívania detí. Spoločným menovateľom príbehov je internet a jeho negatívny vplyv na život detí a dospievajúcej mládeže. Témy sme vybrali podľa závažnosti jednotlivých online ohrození. Vek hlavných postáv sme vybrali tak, aby sa každá cieľová skupina mladých ľudí mohla v príbehoch nájsť (predpubertálny, pubertálny a postpubertálny vek). To isté platí pre rod (pohlavie), ktoré sú rovnomerne rozdelené, ale zároveň korešpondujú s reálnymi schémami online ohrození. Obrazová forma jednotlivých príbehov je odlišná, pestrá a zaujímavá. Každý príbeh má zámerne aj žánrový posun (paradokumentárna filmová úvaha, dobrodružná-zážitková dráma, dráma s prvkami trileru),“ uvádzajú autori v materiáli 1000 výpovedí o filme.

Film rozdelil odborníkov, viacerí upozorňujú na jeho nebezpečenstvá

Voči premietaniu filmu maloletým sa postavilo viacero odborníkov. Tí spísali výzvu adresovanú ministerstvu školstva na preskúmanie vhodnosti filmového diela „Kto je ďalší?“ pre školské predstavenia.  „Filmové dielo využíva vulgárny jazyk už v prvých minútach. Je v ňom prítomné fyzické, psychické i verbálne násilie. Cielene vyvoláva pocit strachu, depresie a bezmocnosti. Toto sú všetko kritéria, ktorými sa hodnotí jeho nevhodnosť pre maloletého diváka. A to sa držím len strohého právnického vyjadrenia. Z psychologického hľadiska mám oveľa viac výhrad a neodporúčam exponovať maloletých divákov tomuto filmovému dielu a už vôbec nie formou školských predstavení,“ hovorí o filme Prof. Andrea Madarasová Gecková, z Ústavu psychológie zdravia a metodológie výskumu  Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá je iniciátorkou spomínanej výzvy.

Reklama

 

V nej odborníci požadujú prehodnotiť vhodnosť filmového diela pre maloletého diváka (12+), pretože sú presvedčení, že filmové dielo svojim obsahom a charakterom ohrozuje jeho vývin. Rovnako  si myslia, že premietanie filmového diela na školskom predstavení vyžaduje okamžitú krízovú intervenciu zacielenú na prácu s vyvolanými emóciami, témami, prípadnými traumami či nekorektnými kognitívnymi spracovaniami, a teda nie je vhodné pre školské predstavenia bez následnej diskusie a intervencie.

Vytvorenie filmu bolo podporené z fondov Európskej únie a  jeho partnermi sú tiež ministerstvo školstva, ministerstvo spravodlivosti, či Úrad popredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. V brožúre vydanej pred pár dňami k filmu autori uvádzajú názory odborníkov, ktorí ho hodnotia pozitívne. „Počet našich detských pacientov neustále narastá – rodičia zápasia s prežitím, bývajú nútení uprednostniť zárobok, ide im viac o kariéru, moc, popularitu ako o dieťa. Pritom neraz netušia, kde deti vlastne žijú, s kým komunikujú, kto formuje ich názory, kto im vkladá do duše ideály, kto riadi a ovplyvňuje ich pocity, kto buduje ich charakter, kto ich vážne ohrozuje, prečo podliehajú extrémizmu. Film dáva nespočetné množstvo podnetov na zamyslenie, aké hodnoty vyznávame, čomu veríme a akú nádej do našich detí vštepujeme,“ napísala MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb v Bratislave. JUDr. Jakub Pavčík, viceprezident Národnej asociácie na ochranu osobných údajov píše: „Kto je ďalší? by mal byť zaradený do „povinného čítania“ na každej škole.“  V podobnom duchu sa vyjadrila aj  Kpt. Mgr. Katarína Pichňová, z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II: „Určite odporúčam vidieť nielen žiakom a študentom, ale aj rodičom. Film je unikátnym materiálom na prevenciu, s akým som sa v domácej tvorbe už dlhšiu dobu nestretla.“

Medzi uverejnenými pozitívnymi názormi sa nachádzajú aj dve opatrnejšie vyjadrenia. „Čo sa týka premietania filmu pre školské kolektívy, odporúčam pedagógom hneď po filme rozprávať sa so žiakmi, alebo si k tomu prizvať školského psychológa či sociálneho pracovníka. Najideálnejšie by bolo prepojiť rodičov, ich deti a psychológa… Ako rodič a preventistka ďakujem každému, kto sa akýmkoľvek spôsobom podujal poukázať na riziká ohrozujúce život a psychiku detí a mladých ľudí,“ vyjadrila sa Mgr. Jana Ondrušková, ktorá je koordinátorkou sociálnej prevencie v Nitra.  „Sme radi, že sa tieto témy dostávajú na verejnosť. Určite film odporúčame, za efektívnejšie však považujeme vzhliadnuť ho v menších skupinách a určite zabezpečiť možnosť porozprávať sa o ňom, ale v komornejšej atmosfére, nie na verejnom podujatí … človek, ktorý trpí, nemá kapacitu vystúpiť verejne a ozvať sa, práve naopak, potrebuje absolútne dôverné a bezpečné prostredie, kde sa môže prejaviť, byť prijatý, bez výsmechov, poučovaní, kritiky, s pochopením … to je to, čo mladí po vzhliadnutí filmu potrebujú,“ konštatuje Mgr. Katarína Harňáková, riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Bardejove.

Podľa odborníčky môže film navádzať na samovraždu

Výrazne v horšom svetle vidí veci Mgr. Lenka Nemcová, projektová koordinátorka internetovej poradne IPčko.sk, ktorá sa zaoberá pomocou a poradenstvom pre mladých ľudí a snaží sa im pomáhať riešiť ich životné problémy. „Ak nie celý film, minimálne posledná tretia časť filmu, môže navádzať diváka na samovražedné správanie a posilňovať uňho tieto myšlienky. Musím uznať, čakala som zhrozená po záverečnej časti aspoň na kontakt, kde človek s takýmito myšlienkami nájde pomoc. Jediný kontakt pomoci na Linku detskej istoty bol však zobrazený po všetkých titulkoch. Dôležitejšie bolo očividne zobrazenie účinkujúcich a spolupodieľajúcich sa na filme, partnerov, donorov a až potom na záver, keď sme v kinosále ostali len dvaja, objavilo sa číslo Linky detskej istoty 116 111,“ napísala vo svojom názore na stránke chcemsazabit.sk, ktorej cieľom je pomôcť ľuďom so samovražednými sklonmi. 

„Film Kto je ďalší? sa venuje mimoriadne dôležitej téme a je fakt silne nabitý emóciami, vďaka ktorým jednoznačne prinesie divákovi zážitok. Avšak môže prispievať k samovražednému správaniu presne ako to bolo napríklad v prípade seriálu 13 dôvodov prečo, kedy museli tvorcovia seriál upraviť kvôli zvýšenému počtu samovrážd mladých ľudí. Práve z tohto dôvodu neodporúčam sledovať film mladým ľuďom bez prítomnosti alebo konzultácie rodiča, učiteľa alebo odborníka. Ohrozujúco môže vplývať aj na skupiny ľudí s nestabilnou emocionalitou, s históriou alebo prítomnosťou depresívnych či samovražedných myšlienok, u ľudí so samovražedným pokusom v rodine či širšom okolí, alebo v skupinách ľudí zneužívajúcich drogy či alkohol,“ dodáva L. Nemcová.

-th- 

Reklama