Dobrovoľníci budovali pri Striebornici zábrany, každoročne ochránia tisíce žiab

Reklama

 

 

 

 

 

V nedeľu 12. marca sa asi tridsať dobrovoľníkov vybralo k vodnej nádrži Striebornica. Na úbočí priľahlých rolí začali budovať zábrany, ktoré majú ochrániť viacero druhov žiab pred zrazením autom. Práce má už tradične pod palcom Občianske združenie Kvas.

Reklama

 

Po počiatočnej porade sa približne o desiatej dopoludnia pustili do prác členovia občianskeho združenia, rodičia s deťmi i dobrovoľníci z Piešťan a okolia. S kopaním rýh, osádzaním oporných kolov a kladením fólie pomáhala vďaka projektu Európska dobrovoľnícka služba aj mladá Talianka a tiež zoológ zo Správy CHKO Malé Karpaty. Zábrany budú dlhé spolu asi 900 metrov a v prípade, že ich aktivisti s dobrovoľníkmi dnes nestihnúť osadiť, budú pokračovať počas najbližšieho týždňa.

Žaby a všeobecne obojživelníky majú pre ekosystém väčší prínos, ako sa na pohľad zdá. „Obojživelníky sú predátormi hmyzu, vedia udržiavať populáciu škodcov. Žijú hlavne v lese a jeho okolí. Obojživelníky sú jedna z najohrozenejších skupín spomedzi všetkých živočíchov. Sú naviazané na ďalšie druhy – buď sú predátormi pre ne alebo samotné obojživelníky sú potravou pre iné živočíchy. Akonáhle nám vypadne celá skupina z ekosystému, ten sa začne rúcať. Obojživelníky sú takou istou súčasťou prírody ako my. Všetko všeobecné ohrozenie prírody v konečnom dôsledku ohrozuje aj nás,“ povedal Aurel Rusnák z Občianskeho združenia Kvas.

Reklama

 

 

 

Okolie Striebornice obývajú dva druhy žiab. „Jedna skupina je celoročne naviazaná na vodu a býva priamo v nej alebo v jej blízkosti. Okrem nej existujú aj druhy zemné, ktoré sú naviazané skôr na suchozemské prostredie. Tie tiahnu a stretávame ich tu. Najviac je ropúch bradavičnatých, sú tu aj ropuchy zelené a tri druhy skokanov – skokan hnedý, štíhly, ostropyský,” prezradil Rusnák.

Posledné roky okrem prenášania žiab spoza fólie chodia dobrovoľníci popri ceste aj do vyšších oblastí a tiež okolo jazera, kde žaby vyhľadávajú a následne prenášajú. „Keď sme chodili popri fólii, prenesených bolo od 1 500 do 3 000 žiab, teraz ich mávame od 2 000 do 5 000. Je to zmenou našej metodiky, nie je to tým, že by sa populácia vyvíjala,” doplnil Rusnák.

Prenos žiab prebieha každoročne vo večerných hodinách. „Podmienky musia vyhovovať ťahu – musí byť v lokalite približne desať stupňov, ideálne je, ak je trošku vlhko. Ťah sa začína väčšinou v polovici mesiaca, okolo pätnásteho či dvadsiateho marca. Na koľko vieme predpovedať počasie, na toľko vieme aj predpovedať, či ťah bude, alebo nebude, sú to asi tri dni vopred,” dodal Aurel Rusnák. Dobrovoľníci monitorujú lokalitu asi jeden mesiac. Ak je stabilne teplo a vlhko, prípadne večer aj mrholí, osemdesiat percent žiab uskutoční ťah za tri či štyri dni.

„Pozývam všetkých na večerné prenosy. Je to super zážitok s čelovkami a reflexnými vestami. Určite dáme na PN-kách avízo, keď sa ťah začne,“ uzavrel Aurel Rusnák z OZ Kvas.

-vv-

Reklama