Dnes je Deň víťazstva nad fašizmom, obete vojny si môžeme uctiť pri viacerých pomníkoch

Reklama

 

 

 

 

 

V piatok 8. mája slávime Deň víťazstva nad fašizmom. Celá Európa si ním pripomína ukončenie hrôz druhej svetovej vojny, od ktorej uplynulo už 75 rokov. Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch pri príležitosti tohto sviatku zverejnilo na sociálnej sieti krátky prehľad pomníkov obetiam krutých vojnových čias aj s informáciami o nich. Uctiť si  ich tak môžeme i pri prechádzke mestom.

 „S odstupom času sa táto udalosť stáva čoraz vzdialenejšou históriu. S odchodom žijúcich pamätníkov odišli aj spomienky. Ostanú len exponáty, dokumenty a pomníky,“ pripomína historik Andrej Bolerázsky. Ako ďalej píše, kým vojnové obete 1. svetovej vojny v Piešťanoch jednoznačne pripomína pomník pred kostolom sv. Štefana, s obeťami druhej svetovej vojny je to zložitejšie. „Príčinou je komplikovaný historický vývoj na Slovensku v období 2. svetovej vojny a po nej, kedy sa pomníky stavali. Niekomu sa pomníky postavili, iní museli čakať roky, niekedy až do obdobia po roku 1989 a niektorí nemajú pomník dodnes – ako napríklad vojnové obete z radov piešťanských civilistov, či padlí vojaci slovenskej armády,“ uvádza.

Reklama

 

V Piešťanoch tak podľa neho nenájdeme jeden ústredný vojnový pamätník, ale niekoľko. Najznámejším pomníkom je Pomník osloboditeľom, nachádzajúci sa na námestí SNP priamo pred budovou mestského úradu. Postavený bol k príležitosti 5. výročia oslobodenia Piešťan v roku 1950 a ako už z názvu vyplýva, venovaný je osloboditeľom a v širšom význame bojovníkom proti nacizmu. Autorom pomníka je významný piešťanský sochár Valér Vavro (1911 – 1992) a našťastie je prevedenie pomníka nadčasové – bez propagandistických komunistických symbolov.

Najstarší vojnový pamätník v Piešťanoch bol venovaný osloboditeľskej rumunskej armáde. Nájdeme ho v blízkosti letiska na okraji mesta vedľa hlavnej cesty. Postavili ho po vojne v rokoch 1945 – 1946 na počesť vojakom rumunskej armády, ktorí bojovali a po boku Červenej armády oslobodzovali Československo. „Utrpeli pomerne veľké straty a počas všetkých bojov na našom území padlo vyše 10 000 rumunských vojakov. Pomník dostal meno Hrdinom rumunskej armády (Eroilor Armatei Române). Autorom je známy rumunský sochár Eugen Ciuca (1913 – 2005), ktorý neskôr pôsobil v USA,“ dopĺňa historik.  

Reklama

 

 

 

V mestskom parku sa nachádza Pomník príslušníkom piešťanskej posádky leteckého pluku, ktorí pod vedením svojho veliteľa Ivana Haluzického odišli bojovať do Slovenského národného povstania. Tu boli ako plne motorizovaný prápor nasadzovaní na najviac ohrozené časti frontu. Pomník má tvar ulomeného krídla lietadla vytesaného z kameňa, na ktorom je nápis: „Na pamiatku účastníkom Slovenského národného povstania – letcom piešťanskej posádky, ktorí bojovali za našu slobodu na frontoch v Novej Bani, Turčianskom Martine, Vrútkach a na Malom Šturci.“ Pomník v mestskom parku slávnostne odhalili pri 20. výročí SNP – v roku 1964. Autorom je ďalší známy piešťanský sochár Ladislav Ľudovít Pollák (1912 – 2002).

Utrpenie a hrôzy vojny pripomínajú aj náhrobky, najmä v židovskej časti cintorína na Bratislavskej ceste ako napríklad hrob Ferdinanda Goldsteina (1918 – 1944). Ako príslušník partizánskej skupiny Nováky – Jegorov zahynul počas povstaleckých bojov v Gaderskej doline spolu s ďalšími 13 druhmi.

Neďaleko neho stojí Pamätník obetiam holokaustu, ktorý bol v roku 2005 odhalený v adaptovaných priestoroch bývalej židovskej pohrebnej obradnej siene. V pamätníku na žulových doskách sú , vďaka usilovnému pátraniu Hedy Ambrovej vytesané mená 1067 piešťanských Židov. Autorom pamätníka je Ing. arch. Ľubomír Mrňa.

V kresťanskej časti cintorína sa nachádza Pomník vojakom nemeckej armády. Odhalený bol nad spoločným hrobom nemeckých vojakov, ktorí padli počas frontových bojov v okolí Piešťan na jar 1945. Na žulovom kameni je vytesaný krátky text: „Tu odpočívajú Karl Fogel, Rudolf Weber a 30 neznámych vojakov padlých v 2. svetovej vojne“. K jeho postaveniu mohlo dôjsť až po roku 1989.

Žulový pomník s kovovou plaketou, venovaný významnému ortodoxnému židovskému rabínovi Yisachar Schlomo Teichtalovi bol odhalený v roku 2016 v parčíku za gymnáziom na mieste bývalého Teplického cintorína. Na pamiatku deportácie Márie Schulzovej, rodenej Winterovej do koncentračného tábora Bergen-Belsen je na pešej zóne osadený tzv. „Stolperstein“. Kamene – „Stolpersteiny“ sú projektom nemeckého umelca Guntera Demniga, ktorý ich osádza do chodníkov pred domy obetí rasového vyvražďovania po celej Európe.

Andrej Bolerázsky sa vo svojom príspevku zamýšľa tiež nad tým, v akom stave je väčšina týchto nemých svedkov minulosti a či im venujeme náležitú pozornosť. Neodborným čistením bol napríklad poškodený pieskovcový monument na Námestí SNP, na pomníku venovanom letcom už dlhodobo chýba typický bronzový samopal a pamätník rumunským vojakom by si podľa neho tiež zaslúžil lepšiu údržbu. „Keďže Piešťany nemajú jeden spoločný pomník, venovaný všetkých obetiam 2. svetovej vojny, bolo by vhodné vybudovať aspoň „virtuálny“ pomník, v podobe náučného chodníka po vyššie vymenovaných pamiatkach. Dal by priestor na premýšľanie a na pochopenie hrôz vojny, ktorá si vo svojich obetiach vôbec nevyberá. Možno bude inšpiráciou aj tento príspevok,“ dopĺňa na záver. Celý text nájdete na facebookovej stránke Balneo múzeum.

-red- Text a video: FB Balneo múzeum Foto: archív

Reklama