Diskutovali o tom, čo je to architektúra

Reklama

 

 

 

 

V utorok 31. júla sa v piešťanskej knižnici uskutočnila panelová diskusia organizovaná združením RESE_ARCH pod názvom REGI_ARCH. Akcia sa konala pri príležitosti blížiaceho sa otvorenia Bienále architektúry 2012 v Benátkach, kde bude tento rok prezentovať český a slovenský pavilón skupina umelcov s ich projektami pod vedením kurátora celej výstavy, rodáka z Piešťan, architekta Jána Perneckého. Výstava v Československom pavilóne ma názov Asking architecture (pýtanie sa architektúry / na architektúru / architektúra, ktorá sa pýta). Názov je slovnou hračkou a sám sa stáva otázkou.
[singlepic id=33259 w=320 h=240 float=left]Diskusiu v Piešťanoch moderoval kurátor výstavy Ján Pernecký a pozvanými hosťami boli Anna Cséfalvay, Pavlína Morháčová, Marek Kvetán a Július Krištof, ktorých projekty budú v Benátkach prezentované. Témou bola najmä architektúra a jej podoby, jej vnímanie a snaha odpovedať na otázku „ čo je to architektúra“. Táto otázka však nebola počas celej diskusie zodpovedaná, ale samotná rozprava priniesla mnoho ďalších otázok a zamyslení, čo bolo pravdepodobne jej cieľom. Hostia boli z rôznych miest Slovenska, ktorí predstavili svoje projekty, zastupovali rozmanité pohľady na architektúru a každý prezentoval úplne iný druh realizácie.
Podujatie bolo uskutočnené za podpory Mestskej knižnice v Piešťanoch a piešťanského Rotary clubu.

[nggallery id=1826]

Reklama

 

O DISKUTUJÚCICH:

Ján Pernecký je asolventom fakulty architektúry STU v Bratislave a taktiež katedry architektúry VŠVU. Momentálne študuje na excessive / urban strategies, die angewandte vo Viedni. Od roku 2010 vedie združenie rese arch.

Reklama

 

Anna Cséfalvay sa narodila v roku 1988 do maďarskej rodiny v Bratislave, ktorá v tom čase ešte patrila do Československa, z ktorého sa po politických zmenách o niekoľko rokov stali dva štáty. Ako desať ročná strávila určitý čas s rodičmi v USA. Od tej doby sa pre ňu národná a jazyková identita stali dôležitou, ale zároveň aj  spornou otázkou. Po ukončení gymnázia v roku 2007 začala štúdium architektúry na Vysokej Škole Výtvarných Umení v Bratislave. Bolo to ideálne podporujúce prostredie pre jej hľadanie, kde sa naučila pochybovať a klásť otázky. Bola vychovaná v úplnej politickej a osobnej slobode, preto výrazy ako obmedzenie, hranice a limity boli pre ňu skôr abstraktné, zároveň sa stali kľúčovými slovami pre uchopenie a vnímanie priestoru [privátneho, architektonického aj abstraktného] a toho čo je za ním. Niekedy text nahradzuje fázu navrhovania, niekedy je len nástrojom komunikácie, ale v niektorých prípadoch má samotný text ambíciu stáť sa architektúrou. V roku 2011 spolu s kamarátkami a kolegyňami založili WO|V|EN, ako platformu pre ich individuálne aj spoločné projekty v budúcnosti. V súčasnosti je študentkou magisterského štúdia architektúry na Academy of Fine Arts vo Viedni .

Marek Kvetán patrí od neskorých 90tych rokov k najvýraznejším mladým umelcom na Slovensku. Pracuje s médiami computer artu, videoinštalácií, public artu; jeho prístup je veľmi experimentálny – používa vlastné počítačové programy na to, aby modifikoval elektronické dáta v rôznej forme (fotografie, web stránky, filmy) ako surový materiál na rekódovanie, reorganizovanie alebo modifikovanie do nových foriem. Kurátorov a kritikov umenia zaujal svojou obľúbenou technikou – vymazávaním informačného obsahu z obrazov, ktoré denne vedome alebo podvedome vnímame a opačne, kombinovaním vizuálneho materiálu z dobre známych filmov do jedného obrazu.

Pavlína Morháčová je slovenská grafická dizajnérka (*1985). V roku 2010 skončila Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a v roku 2007 absolvovala študijnú stáž v Holandsku (HKU Utrecht). Od roku 2009 má veľký slnečný ateliér spolu s priateľmi freelancermi, čo je výsledkom predošlých pokusov. Aktuálne sa snaží skĺbiť prácu vo štátnej inštitúcii s freelanceovaním. Interne pracuje na kompletnom redizajne materiálov Slovenskej národnej galérie. Ich vizuál doteraz nebol zadefinovaný a tak ide o dlhodobý postupný proces skúmania potrieb a limitov veľkej inštitúcie. Zvyšok jej tvorby pozostáva z plagátov a tlačovín pre kultúrne centrá, vizuálov pre festivaly, 1 filmový časopis, katalógy a knihy pre výtvarníkov… V posledných rokoch našla záľubu v samoiniciovaných projektoch. Začalo to diplomovou prácou alternatívnej mapy Bratislavy M_P_ BA, ktorá od roku 2010 dopĺňaná rôznymi vedľajšími aktivitami zameranými na povzbudenie prirodzenej občianskej aktivity a interakcie ľudí.

Július Krištof je reprezentantom autorskej skupiny Nástupište 1-12 je občianske združenie, ktorého členmi sú viacerí výtvarníci, vizuálni umelci. Každý z členov združenia je pri tom určitým spôsobom naviazaný na malé slovenské mestečko, Topoľčany. Buď z neho priamo pochádza, alebo študoval na niektorej z topoľčianskych umeleckých stredných škôl, alebo ho k mestu pútajú iné väzby. Základným a ťažiskovým autorským projektom združenia je projekt Multimediálneho priestoru pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12, ktoré v septembri 2011 otvorili pre verejnosť v podchode pod Autobusovou stanicou v Topoľčanoch. V tomto verejnom priestore, o ktorého svojskú recykláciu sa združenie pokúša, realizujú väčšinu svojich aktivít. Medzi ne sa radia výstavy výtvarného umenia, odborné prednášky, semináre, workshopy, realizácie verejných rozhlasových nahrávok, divadelné predstavenie, filmové projekcie, či hudobné vystúpenia a diskusie.

Autor: Eva Rohoňová Foto: Eva Rohoňová

Reklama