Debata s Mesežnikovom a Kollárom skončila búrlivo – padali aj ostré slová

Reklama

 

 

 

 

Zástupcovia Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov a jeho bývalý kolega, súčasný primátor Hlohovca Miroslav Kollár, prišli v utorok 20. januára do klubu ŽiWell predstaviť výsledky výskumu verejnej mienky o stave demokracie na Slovensku a v Čechách a svoj projekt Otvorenejšie Slovensko. Závery, ktoré prezentovali, však u niektorých návštevníkov vyvolali emócie a búrlivé reakcie. Padali aj silné slová ako sionizmus, revizionizmus, mečiarizmus, ba došlo i na obhajobu Putina, čo už rozčúlilo aj hosťa…

Reklama

 

Miroslav Kollár, Jozef Malík a Grigorij Mesežnikov

Nevyberanými slovami sa do Mesežnikova hneď na úvod pustil jeden starší Piešťanec. Po jeho upokojení sa organizátori zasa borili s technickými problémami a nakoniec museli hostia svoje výsledky odprezentovať ústne. Politológ, jeden zo zakladateľov a prezident IVO Grigorij Mesežnikov vo svojom úvodnom vystúpení uviedol, že podľa výsledkov prieskumu je Slovensko víťazom a inšpirujúcim príbehom demokracie po roku 89. Vytvorili a udržali sme si vlastný štát, dostali sme sa do Európskej únie, máme vytvorené podmienky pre bezpečnosť, prežili sme ťažké roky a potvrdili demokratický vývoj. Napriek tomu však politická situácia ukazuje, že ak sa vládnuce strany koncentrujú na výkon moci, „vláda ľudu“ zaznamenáva určité trhliny. „Demokracia je buď v plnej miere alebo oklieštená,“ uviedol, pričom okliešťovanie dáva priestor šíreniu revizionizmu a autoritárstvu. Spomenul, že na Slovensku existuje ešte veľa príkladov, kedy vládna moc využíva svoju väčšinu, ako napríklad selektívne rozhodovanie v súdnictve. Alebo nedávny prípad, kedy parlament vyradil z programu desať bodov, ktoré navrhli opoziční poslanci, čo sa podľa neho stalo po prvý raz po roku 1989 a ide o zásadný prejav presadzovania moci.

Reklama

 

Miroslav Kollár potom ukázal hodnotenie vývoja na Slovensku a porovnanie v Čechách na číslach. Pozitívne hodnotí smerovanie Slovenska po roku 1989 až 58 percent Slovákov, polovica opýtaných tiež ocenila vstup do EÚ, či vznik porevolučného Česko-Slovenska. V Čechách odpovedali podobne, rozdielne hodnotili iba vstup do únie, ktorý pozitívne vnímalo iba 36 % opýtaných. Vstup do NATO ale oslovil v dobrom až 61 % Čechov, na rozdiel od 51 % Slovákov. Na otázku, či zmena režimu za to stála, odpovedalo kladne 58 percent Slovákov a 61 percent Čechov. Negativita stúpala úmerne s klesajúcim vzdelaním, so zmenou režimu je nespokojných až 38 % percent ľudí so základným vzdelaním.  Podľa Kollára dve tretiny opýtaných u nás aj v susednom štáte hodnotia po roku 1989 pozitívne najmä kritériá ako štúdium, pracovné príležitosti, cestovanie, bezpečnosť. Nespokojná je však až polovica Slovákov s vývojom v zdravotníctve. Na prekvapenie sa však iba približne 16 %  baví s priateľmi vo voľnom čase o politike.

Grigorij Mesežnikov na základe výsledkov uviedol, že v historickom kontexte je v súčasnosti na tom Slovensko najlepšie, ba lepšie ako niektoré zo susedných štátov. Spomenul tiež vývoj predaja automobilov, ktorý posilnil domácu ekonomiku. Jeho vyjadrenie ale pobúrilo jedného z návštevníkov, ktorý začal s úpadkom Detroitu, obhajoval Mečiara a dostal sa až k židovskému majiteľovi kúpeľov či svetovému sionizmu, načo s ním Mesežnikov odmietol debatovať a organizátori diskutéra požiadali o opustenie priestoru. Aj iní účastníci debaty reagovali emotívne a poukazovali napríklad na nevymožiteľnosť práva či na množstvo exekúcií seniorov. Podľa vyjadrenia ďalšieho nežijeme v demokracii, ale v autokracii strán, ktoré „pasú“ oligarchovia. Jeden z posledných debatujúcich podržal stranu Putinovi , čo politológ už rázne odsúdil a upozornil, že situácia na Ukrajine je hrozbou aj pre Slovensko, pretože ide o anektovanie štátu štátom a ak toto únia zásadne neodmietne, môžeme byť ďalší na rade.

Diskutujúcich i názorov bolo, samozrejme, viac a obaja hostia s mnohými vyjadrili súhlas. Pretrvávajúca korupcia, selektívne rozhodovanie súdov a nevymožiteľnosť práva, či príliš voľné ruky exekútorov aj podľa nich rozhodne patria k problémom Slovenska, ktoré by sme mali pre zachovanie demokracie riešiť. A hoci niektoré z ekonomických ukazovateľov hovoria o mierne optimistickom vývoji, podľa Mesežnikova zatiaľ stav, kde sa Slovensko v súčasnosti nachádza, nevidí na krivke vzostupu…

(A. Drahovská, foto: T. Hudcovič)

Reklama