Človek je zabudnutý iba vtedy, keď je zabudnuté jeho meno

Reklama

 

 

 

 

 

Mosadzné dlažobné kocky vsadené do chodníkov pred domy obetí holokaustu a nacistického režimu možno nájsť v mnohých európskych mestách. Tvorca myšlienky Stolperstein-ov Gűnter Deming vychádzal z Talmudu, kde sa píše, že „človek je zabudnutý iba vtedy, keď je zabudnuté jeho meno.“

Dnes, 27. januára, si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Deň, ktorý sa rokom 1945 do histórie zapísal ako oslobodenie vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau a deň, kedy tisíce zúbožených a na smrť vyhladovaných duší započali novú etapu svojich životov. Životov, ktoré sa museli naučiť žiť bez svojich blízkych. Bez svojich rodičov, bratov a sestier, partnerov s ktorými si pred oltárom sľúbili lásku. Bez svojich detí, ktoré nedokázali ubrániť pred hlavňami zbraní nacistov a plynovými komorami.

Reklama

 

Títo ľudia neboli za ostatnými drátmi koncentračných táborov ničím iným, len číslami. Už neboli doktormi, učiteľmi, krajčírmi, umelcami, či žiakmi. Už neboli manželmi, matkami a otcami, deťmi a vnúčatami. Už neboli ľudskými bytosťami. Mali zostať 6 miliónmi čísel, ktorých mená mali byť navždy zabudnuté. Navždy zabudnutých malo byť týmto spôsobom aj 1559 Piešťancov, z ktorých väčšina bola deportovaná do začiatku mája 1942. Prežilo len zlomok z nich.

Nedávno som sa o piešťanskom Stolperstein-e rozprávala so svojimi priateľmi. Prekvapilo ma, že takmer nikto z nich nevedeli ani len o jeho existencii. Bolo to impulzom sa aj so sestrou, zapojiť do iniciatívy pripomenutia si týchto kameňov ich vyčistením. Dôvod bol jednoduchý. Chceme aby si ho každý kto bude okolo neho prechádzať všimol. Aby si prečítal meno, nie číslo. Piešťanský Stolperstein je venovaný pamiatke Márie Schulzovej, v koncentračnom tábore Bergen-Belsene zavraždenej dcéry Ľudovíta Wintera.

Reklama

 

 

 

Počas jeho čistenia sa pri nás pristavili niekoľkí turisti, ale aj Piešťanci. Turisti sa zaujímali o Máriin príbeh a ďakovali, že sa o Stolperstein zaujímame. Piešťanci nás naopak chválili, že konečne je možné ho opäť prečítať.

Pripomeňte si aj Vy pamiatku obetí masového vraždenia, genocídy tých, ktorí neboli iní ako sme my. Možno bývali na tej istej ulici, kde teraz bývate Vy, chodili do tej istej školy kam chodia Vaše deti, alebo sa bezstarostne prechádzali piešťanským parkom, tak ako občas každý z nás.

Ak pôjdete dnes alebo akýkoľvek iný deň Winterovou ulicou, zastavte sa pri zatiaľ jedinom piešťanskom Stolperstein-e a venujte krátku spomienku tým, na ktorých môžeme už len spomínať. Človek je zabudnutý iba vtedy, keď je zabudnuté jeho meno. My spomíname a nikdy nezabudneme. Nezabudnite ani Vy.

Arielle a Leah Fábianové

Reklama