Hokej: Derby Havranov s Duklou Trenčín pohľadom Rasťa Gavoru

Reklama

 

 

 

Keby 9. decembra 1986, za čias plnohodnotného budovania rozvinutého socializmu, niekto vbehol do preplnenej jedálne národného podniku Tesla Piešťany a s megafónom na plnú h..u (ústa) zahlásil „Na Meštianskej v zelovoci dostali mandarínky !!!“, aj tak sa mu nepodarí vytvoriť takú paniku, ako keď na hokeji rozhodca posledný krát pískne do píšťalky. Pamätníci budovania doby, ktorá nemala logiku a predsa všetko fungovalo, určite veľmi dobre vedia, čo spôsobovala s ľuďmi táto veta. Niektoré ženy boli schopné dosiahnúť bezdotykový orgazmus. Ruky a očné zreničky chytali nekontrolovateľný tras ala Mr. Bean po „vyčistení“ obrazu Whistlerovej matky, všetka chtivosť mala iba jedno meno….. Z ďaleka však ovocie z trópov nemôže konkurovať zbesilému úniku Piešťancov po konci zápasu.

Osobne som si to včera aj ja vyskúšal. Nie je to ani adrenalín, získať sa dá leda tak vykĺbený členok, či vyvrtnuté koleno. Alebo žeby neplánovaný pád na vyhliadnutú? To sa dá aj inak, nie? Kolega mi vždy ako mladému gaštankovi… žene musíš… „Máte oči ako lesná kuna a vaše mäsité pery ma lákajú k bozku“. Tomu že vraj žiadna neodolá. :-) Napriek tomu niektorí letia, ako keby sme neboli účastníkmi hokeja, ale 60 minút „zírali“ na kolbište, kde sa popravujú odsúdenci. Po poslednom hvizde sa ide tlieskať, kat nebude vykrikovať: “ Baví ma to, kto ďalší ? „….

Reklama

 

Kam sa všetci do Marie Terézie ponáhľate? Hráči odohrajú výborný zápas, vidíme hokej ako lusk. Síce prehráme a čo? Keď už nič iné, aspoň tej našej decembrovej božej trojici Holovič, Stupka, Lušňák by ste mohli zatlieskať. My skutočne nemáme žiadnu tradíciu. Teraz sme divniaci. Potom budeme hádam diváci a keď ja prejdem procesom práchnivenia, budú hádam aj skutoční fanúškovia. Hokej nie je konzum, hokej je srdce. Síce chleba nezlacnieva, ale nervy drásajúce otázky od manželky ( a ), kde si zasa bol ( a ), sú omnoho viac stráviteľnejšie. Po hokeji.

Po zápase v Bystrici, ktorí mnohí pozerali na dva krát sa tešíme vytrvalému vzostupu formy našich. Na dva krát preto, lebo po 3-0 si mnohí spomenuli, že niečo zabudli urobiť. Pesimisti síce často hodnotia priam neskutočný obrat v Bystrici slovami. „Ani nevieme ako sa nám to podarilo. Toľká kopa náhodných gólov, to sa len tak nevidí,“ zovšeobecním to. Holovič z otočky presne, ani nemieril, Rišov Filipov nahodený puk od modrej na verím boha, či Vaškove vyrovnanie po vyskočení puku z lapačky brankára. Nič to ale nemení na tom, že aj “ negativisti “ boli veľmi milo ohromený našim výkonom v Bystrici a nádherným obratom v zápase, ktorý nakopol Marcelovu lajnu do líderskej pozície v mužstve. Myslím, že sa tomu veľmi tešíme. Marcel je totižto hokejový elegán. V príprave bol jednoznačne jedným z najlepších. Potom sa však dostal do útlmu spolu s mužstvom. Ostal pomalý a to dokonca spôsobilo jeho krátky pobyt v štvrtej lajne, ktorá zasa až tak veľa  času na  ľade vždy nedostane. Preto sa  tešíme Holovičovmu návratu do formy a veľmi si prajeme, aby sa v nej Marcel čo najdlhšie zasekol. Apropo, prvý útok nám nejak hapruje. A nie prvý zápas.

Reklama

 

 

 

Derby ako lusk začali lepšie hostia. Biro odišiel na trestnú za nedovolené bránenie a trest príde skoro okamžite. Nahodený puk od modrej a ledabolí teč spôsobujú, že hostia vedú už v druhej minúte 0 – 1. Nie nadarmo sa hovorí, že derby nemá logiku. V kartách prvé vyhrání, z kapsy vyhání. V nelogickosti derby to však často býva tak, že kto prvý berie, všetko berie. My tých derby máme nejak  veľa. Vo výsledkoch možno aj na škodu. Nitra, Trenčín, Skalica. Sme v strede cesty, ako sa povie.

V 5. minúte vyrovnávame. Spomínaná dominancia Holovičovho útoku po prvý krát prepasíruje puk za bránkovú čiaru. Vaško Stupka nakorčuľuje z uhla pred Lašáka, ktorý sa celý zápas chová ako na jarmočnom hokeji a prekvapí ho strelou z uhla … 1 – 1. V 10. min. Jožkovi Haringovi chýbal vyšší rýchlostný stupeň, aby sa mohol cez obrancov dostať až pre Lašáka a pokúsiť sa o skórovanie. Svižná dvadsať minútovka jednoznačne patrí napriek pomalšiemu začiatku nám. Bohužiaľ skóre tomu nezodpovedá.

V druhej časti sa hra otočí. Na konci tretiny konštatujeme, že súper svojou dravosťou a agresivitou riadne otupuje našu ofenzívu. Vysoké napádanie a hra do tela našim robí veľké starosti. Súper nás často drží pod zámkom, obrancovia sú v trvalej permanencii a logicky prichádzajú chyby volajúce po góle. Najprv sa však presadzuejeme my. Po neuznanom góle rozhodcovia možno cítia potrebu vrátiť neprávom požičané a my hráme v 35. minúte o dvoch mužov v poli naviac. Začína to rovnako, ako mnohé presilovky. Prehrané vhadzovanie. Ten základ základov núti našich stále dokolečka zakladať útoky nanovo. Koncom 35. minúty sa po viacerých prihrávkach dostane puk na Marcela Holoviča. Ten sa pomaly, berte to ako spomalený záznam, pretože je to otázka sekúnd, dostáva bližšie a bližšie k bráne, rozhľad hľadá lepšie postaveného spoluhráča. Ten však nie je a Marcel je stále viac v lepšom streleckom uhle. Lašák sa nehýbe, brána je zaprataná. Či to bol povel, alebo čo sa vlastne stalo, naraz ide brankár Trenčína dole na kolená a ako mnohí poznajú Marcela, strela skôr mieni trafiť vinkel brány. Absolútne presne !!!! … 2 – 1. Marcel má skutočne pre hokej cit. V 39. stojí pri nás smola. Nie, žeby si hostia gól za aktivitu nezaslúžili, ale určite nie takýto „opelýchaný“. Tomáš Tomek pri prvom zákroku pravým betónom zachytí puk v bránkovisku, z tribúny to vyzerá niečo na spôsob, že má ťažisko na opačnej nohe. Hostia po „kope“ na bránu, neprestanú dobiedzať a oplatí sa… Vyrované 2 – 2.

V 45. minúte si Jano Románek nádherne nájde medzi obrancami voľný priestor, krásna prihrávka od Brnca Brňáka na modrú. Otoč na päť korune, nájazd, faul, trestné. Škoda, Jankovi puk uniká. Keby nie…. Ale keby boli v r… ryby, neboli by rybníky. Dnes trestné nešli. V 49. minúte nedáš dostaneš. Biro vyrobí v našom obrannom pásme fatálnu hrúbku, dokáže si ju však sám obrannou bravúrou napraviť. Do repertoáru hry našich sa konečne dostali strely od modrej. Keď nie strely, aspoň nahodenia. Rišo Filip zo svojho obvyklému miesta, Lašák veľmi neisto vyráža pred seba Kubo Ručkay na pravom mieste… vedieme 3 – 2… Lenže je vyše 10 min. do konca !!!!

Určite viete, kam mierim. Zabezpečená obrana, ako keby sme viedli minimálne o tri góly a koniec atakov. Je mi veľkým potešením, že moje laické oko videlo niečo, čo pre nás často býva častým zvykom. Vedieme, ale hráme. Trenčín 5 minút nevie, odkiaľ prišiel. Tlak našich však nič neprináša, ale dobrý pocit z hry v dušiach Havranov na tribúne koluje v žilách. Trošku však vadí to trvalé nasádzanie prvej lajny, ktorej nejde. Prehrávajú buly, sú pomalší, vytvárajú si málo šancí. Paradoxne k tomuto názoru vyznie bleskový prechod T. Melichárka až pred Lašáka, keď od poisťovacieho úspechu nás delila len byľka.

Trest príde v 56. min. Nevyhodíme pred Tomášom puk a ten končí po strele od Nemčeka v sieti. Na šlak trafenie. Po X – tý krát hlúpy gól…. 3 – 3. V trestných strieľaniach jediným úspešným Troliga… Vidíme sa v piatok v Skalici priatelia.

Autor: Rasťo Gavora Foto: T. Hudcovič

Reklama