Keď je mozog pod pazuchou

Reklama

 

 

 

 

Vážený a milý, krásne bradatý, vetrom šľahaný, zákon tolerujúci,  vždy milujúci, všetkými masťami mazaný a nekonečne blažený Pán Predseda Najvyššieho pivného sudu. Prepáčte mi, že hneď na začiatku takto poklonkujem, ale moje úprimné slová voči Vám, sú len prejavom môjho obdivu k Vašej osobe.

[singlepic id=24288 w=450 h=400 float=right] Opäť ste nám prostým ľuďom ukázali ako v praxi funguje fascinujúci právny systém našej zázračnej malej veľkej krajiny. Poviem Vám teda, ale ste im dali. Denníkom nepodareným. Že ich papula nebolí, čo všetko o Vás píšu. Vlastne ich by skôr mali bolieť prsty od písania, ale to je jedno. Dali ste im a teraz oni dajú Vám. Dokopy 164.000 eur a ďalších 150.000 je na ceste. Krásna sumička, takto pred sviatkami. Najviac obdivujem akým spôsobom ste argumentovali svoje ublíženie na cti a ako ste povedali nezahojenej rany na duši. Neviem to povedať tak právnicky a nonšalantne ako Vy, proste v skratke ste vysvetlili ako denníky zapríčinil to, že Vám žena mesiac nedala (inak medzi nami vo vašom veku je to už normálne) ako kvôli Vám syna v robote šticovali ako bratovi dali umývať rajóny a ako sa na Vás dokonca aj  svokra nahnevala. To všetko ste si vytrpeli.  Poviem Vám vykorčulovali ste z toho ako Višňovský z obranného pásma. Ako by povedal Julo Satinský : hotová paráda jedným slovom  Amerika Afrika paradajka, paprika. Pripomína mi to spolužiaka z MDŽ Gaba Vinclíka. Tiež bol vychcaný ako Vy. V škôlke vždy jedol šušne a preto bol terčom posmechu. Nikdy však nevybuchol a vždy z toho vykorčuloval s noblesou. Tiež nás nažaloval ako vy denníky a my tiež sme za to všetci pykali. Dobre nám  tak. Kde je Gabo a kde sme dnes my. Gabo je za vodou aspoň z pohľadu Dunaja (robí v Budapešti)  a aj keď si šušne špára furt, je ako sa hovorí zahojený.

Reklama

 

Niektorí môžu o Vás hovoriť, že ste bez chrbtovej kosti, ale ja viem, že nie ste. Keby ste sa videli, tak sám uveríte. Od súdu ste vychádzali vzpriamený  a so všetkou hrdosťou. No môže takto chodiť človek bez chrbtovej kosti? To keby ste videli majiteľov denníkov a šéfredaktorov. Skrčení, smutní, ledva idúci, no proste to oni tú kosť nemajú. A teraz ani peniaze. Na začiatku som si myslel, že Vás poprosím o láskavosť. Viete, keď už ste takto zarobili a máte na rozdávanie tak som si hovoril, či by ste nepožičali. Je kríza a zišlo by sa. Aj na zimné topánky aj babke na zuby, malej na dupačky a tak. Ale už nechcem. Nebudem ako tí ostatní. Ja už totiž viem ako na to. Ste mi príkladom a už som na to prišiel. Vysúdim to. Vysúdim to takým spôsobom, že ešte veľa očí bude rumázgať. Napríklad minulý piatok mi Juro Fajkoš povedal, že som chrapúň. Tipujem a cením si toto hanlivé slovo tak na 5.000 EUR. Pred 3 mesiacmi mi jeden drizou tri po papuli. To bude tak 10.000. A čerešnička na torte. Na základnej mi Eva Medajanová stiahla pred všetkými nohavice aj so slipami. To Vám poviem bola to hanba ako remeň. Možno preto, že som ten remeň a ani hozentrágle nemal. Dodnes mám ako vy hovoríte nezahojenú ranu na duši a cením si to na takých 20.000. Suma sumárum, ak pôjde všetko podľa plánu Vianocujeme ako hradní páni. Takže ešte raz širák dolu a ďakujem za skvelé príklady ako niečo zarobiť. Veď tak im treba, keď majú mozog pod pazuchou.

PS : Komu česť tomu česť a pastierovi trúba.

Reklama

 

Autor: Dodo Pullmann

Reklama