História
Po Piešťanoch mohli jazdiť električky
Električkový dopravný systém je populárny v mnohých väčších mestách, ktoré potrebujú ako nosný dopravný systém hromadný typ dopravy. Pre mestskú dráhu sa niekde používa výraz napríklad tram, alebo pre náš región najbližšie pomenovanie je proste električka. Na Slovensku sa s nimi vieme stretnúť v Bratislave a Košiciach. Ak by sa zámer z pred viac ako sto rokov podaril, možno by sme ich využívali ešte stále aj v Piešťanoch.
V Českej republike sú tieto systémy rozšírenejšie, kde okrem najväčších českých miest ich môžeme vidieť aj v menších mestách, ako napríklad v Liberci a Jablonci nad Nisou, v Moste a Litvínove. Okrem mestských dráh sa s električkami často stretneme na miestach, kde je výrazný turistický potenciál, či v kúpeľných mestách. Ako príklad poznáme električky v Tatrách alebo električku v Trenčianskych Tepliciach. Električky sa budovali hlavne v prvej polovici minulého storočia. Teraz je ich budovanie skôr unikátne, väčšinou ide o predĺženie súčasných jestvujúcich systémov.
Hlavné pozitíva električkovej dopravy sú hromadná preprava, ekológia, eliminácia dopravných zápch. Električky prinesú zníženie individuálneho automotorizmu v centrách miest, v turistických centrách, v kúpeľoch a tým aj zníženie emisii, hluku, premávky.
Ako je to s električkou v Piešťanoch?
Každý kto pozná Piešťany vie, že železničná stanica sa nachádza na okraji západnej časti mesta. Kúpele sú pri Váhu na východnom okraji mesta. V minulosti najväčší prílev turistov a kúpeľných hostí bol práve prostredníctvom železnice, ktorá tu bola už od druhej polovice 19. storočia. Zamýšľali sa naši predkovia spojiť železničnú stanicu s kúpeľmi ako je to napríklad v už spomínaných Trenčianskych Tepliciach? Alebo by prijalo dnes mesto systém električkovej dopravy, ktorý by bol nosný dopravný systém mesta?
To v akom rozsahu by bol električkový systém v Piešťanoch dnes, keby sa pred vyše sto rokmi začala budovať mestská dráha, sa už nedozvieme. Z dokumentu objaveného Jozefom Gulíkom v budapeštianskych archívoch, však vieme zistiť iné zaujímavé skutočnosti. Električka mala byť súčasťou Piešťan, čo nám potvrdzuje dokument zachovaný z čias Uhorska.
Dokument z roku 1908 hovorí o rozhodnutí, ktorým dal maďarský kráľovský minister obchodu povolenie na stavbu úzkorozchodnej mestskej železnice s elektrickým pohonom, prípadne motorovým. Toto povolenie bolo udelené podnikateľovi, obyvateľovi Piešťan – Lászlóvi Uherekovi.
Na základe dokumentu vieme povedať, že plánovaná dráha mala viesť zo železničnej stanice, po súčasnej Staničnej ulici, odkiaľ ďalej mala prejsť na Teplickú ulicu, ktorá sa v tej dobe volala Erzsébet út. Na konci Teplickej ulice, na Námestí slobody mala byť križovatka, kde jedna vetva mala ísť smerom k evanjelickému kostolu a druhá smerom na Winterovu ulicu. Tam sa mala dráha stočiť smerom k nemocnici. V tej dobe Ferencz József út. Od nemocnice mala dráha pokračovať po vtedajšom Királysor smerom na Grand hotel Rónay (hotel Slovan). Konečná mestskej dráhy mala byť v kúpeľoch.
Môžeme sa len domnievať , že výstavba sa neuskutočnila, pretože sa nenašiel dostatok finančných prostriedkov, alebo boli dôvody úplne iné.
Autor: Bystrík Strečanský Ilustr. foto: Txapulín