Blog Petra Zemánka: Slovenská „zelená cesta“ k zachovaniu udržateľnosti života na našej planéte

Reklama

 

 

 

 

Na potrebu znižovania spotreby fosílnych palív v súvislosti s globálnym otepľovaním planéty Zem opakovane vyzývajú vedci z celého sveta, aj na nedávnej klimatickej konferencii OSN v Glasgowe. Aby sa zabránilo globálnemu ohrevu našej planéty o 2°C potrebnému pre zachovanie udržateľného spôsobu života na Zemi aj pre budúce generácie, je nevyhnutné znížiť produkciu skleníkových plynov na báze uhlíka CO2 a metánu. Dobrým signálom pre budúcnosť našej planéty je, že všetky najvyspelejšie krajiny sveta sa zhodli na potrebe zníženia spotreby fosílnych palív vrátane úplného zastavenia ťažby uhlia na energetické účely. Pravdou je, že sa jednotlivé krajiny zaviazali dosiahnuť tento cieľ v rámci svojich ekonomických možností v rôznych časových horizontoch. Svet by mal dosiahnuť tzv. „uhlíkovú neutralitu“ niekedy v polovici 21.storočia, približne okolo roku 2050.

V tomto časovom horizonte by už ľudstvo malo byť schopné prejsť na iný „bezuhlíkový“ zdroj energie, ktorý zabezpečí dostatok čistej elektrickej energie pre očakávaných 10 miliárd ľudí žijúcich v tom čase na planéte Zem. Či bude tento prechod principiálne založený na báze zvýšenia využitia energie Slnka, na procese jadrovej syntézy, či inom energetickom zdroji, to nie je vôbec dôležité!
V každej z cca 240 krajín sveta s rôznymi štartovacími podmienkami si vlády musia zvoliť vlastnú ekonomicky únosnú cestu, ako sa dopracovať k cieľu dosiahnuť „uhlíkovú neutralitu“, ktorým chcú vedci dosiahnuť zastavenie hrozivého otepľovania našej planéty. Pri výbere vhodnej cesty do cieľa nepomôže jednotlivým štátom žiadne navigácia GPS ani užívateľská príručka…
Vďaka environmentálne zodpovedným rozhodnutiam našich vlád v ČSSR aj po vzniku samostatnej SR má Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi pomerne výhodnú štartovaciu pozíciu na začiatku cesty ku globálnemu environmentálnemu cieľu – uhlíkovej neutralite. Prečo? Pri absencii hlavných doteraz využívaných energetických zdrojov (uhlie, ropa, zemný plyn) sme už na prelome tisícročí dosiahli vysoké cca 65% využitie hydroenergetického potenciálu slovenských riek, pritom vodné elektrárne pokrývajú iba 1/6 spotreby elektrickej energie SR. Principiálne sme upustili od dovozu energeticky využívaného uhlia z Ukrajiny pre elektráreň Vojany a slovenská vláda aj napriek dlhodobým protestom občanov z regiónu hornej Nitry rozhodla o definitívnom zastavení ťažby hnedého uhlia na Slovensku do roku 2023 a odstavení našej poslednej tepelnej elektrárne Nováky. Výpadky výroby energie z jestvujúcich uhoľných elektrární v SR plánuje vláda pokryť „zelenšou“ elektrinou z jadrových zdrojov po dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce.
Východisková energetická situácia po vzniku samostatnej SR bola dosť nepriaznivá, napriek tomu zastavením použitia uhlia na výrobu elektriny môžeme dosiahnuť v SR už začiatkom roku 2023 zníženie produkcie CO2 pod úroveň Rakúska, ktoré patrí aktuálne v produkcii emisií do ovzdušia medzi lídrov v EÚ. Na rozdiel od ostatných susedných krajín bývalého východného bloku, ktoré si odstavenie tepelných elektrární a zastavenie výroby elektriny z uhlia tak rýchlo nemôžu dovoliť… Vhodnou voľbou pri výbere hlavného energetického zdroja v minulosti sa po schválení plánu urýchlenia dosiahnutia „uhlíkovej neutrality“ na konferencii v Glasgowe 2021 spojenej so skorším odstránením uhlia z výroby elektrickej energie sa teraz pozícia SR značne zlepšila a zjednodušila. Väčšinu najvyspelejších ale aj chudobných krajín sveta čaká v budúcnosti aj náročná sanácia životného prostredia v okolí odstavených uhoľných baní…
Rakúsko, ktoré má podobné prírodné podmienky ako v SR, sa po vyčerpaní hydroenergetického potenciálu na výrobu elektriny rozhodlo ísť pri budovaní energetických zdrojov svojou „zelenou cestou“, založenou na úplnom odstavení atómových elektrární, ktoré sú v súčasnosti asi jediným ekonomicky aj environmentálne prijateľným zdrojom elektrickej energie. Vzhľadom na neustále stúpajúcu spotrebu elektriny občanov sú v Rakúsku nútení využívať iné alternatívne zdroje energie (zo slnka, vetra, biologicky obnoviteľných zdrojov), ktorých však budú musieť budovať vo veľkom rozsahu vzhľadom na nízky energetický výkon týchto zdrojov. Občania Slovenska sa pri ceste do Viedne nestíhajú čudovať, prečo u susedov popri dedinách rastú rozsiahle „umelé lesy“ veterných elektrární, alebo „umelé polia“ so slnečnými panelmi. Vzhľadom na hluk produkovaný pri otáčaní vrtulí veterných elektrární aj z estetického hľadiska z toho nie sú evidentne nadšení ani mnohí miestni obyvatelia. Z obnoviteľných zdrojov sa pravdepodobne nedá pokryť stále rastúca spotreba elektriny vo svete, hlavne ak chceme postupným zvyšovaním výroby elektromobilov začať čím skôr redukovať počet vozidiel so spaľovacími motormi, ktoré v súčasnosti majú na svedomí asi 30% produkcie skleníkových plynov na svete.
My na Slovensku zatiaľ alternatívne energetické zdroje využívame oveľa menej z dôvodov ich ekonomickej nevýhodnosti, hlavne pre vysoké investičné náklady a porovnateľne nižšiu kapacitu týchto zdrojov. V SR sa nevyrába elektrina „tak trochu luxusne“ lokálne na mieste spotreby, na distribúciu elektriny ku koncovým spotrebiteľom máme vybudovanú spoľahlivú rozvodnú elektrickú sieť. Izolovaných miest s potrebou lokálnej výroby elektriny je v SR iba málo, práve tam prichádza do úvahy výroba energie z obnoviteľných zdrojov.
Odstavené 2 bloky jadrovej elektrárne V1 Bohunice, ktoré boli podmienkou „zelených“ na začatie prístupových rokovaní na ceste do Európskej únie na začiatku 3. tisícročia s úhrnným výkonom cca 1000 MW, zabezpečovali približne 25% celkovej energetickej spotreby SR. Spustenie 3. bloku JE Mochovce naplánované na koniec roka 2021 by malo umožniť odstavenie poslednej tepelnej elektrárne v SR v Novákoch. Až dobudovaním 4. bloku JE Mochovce by sa malo po 20 rokoch na Slovensku podariť nahradiť energetický výpadok po odstavení V1 v Bohuniciach. Dnes jadrovú energetiku oficiálne akceptujú ako zelenšiu alternatívu výroby elektriny vo svete, vrátane EÚ…!
Pre aktuálnu ekonomicky náročnú situáciu by urýchlené spustenie 3.bloku JE Mochovce s výkonom 500 MW mohlo značne pomôcť nášmu Covidom oslabenému hospodárstvu pri skokovom náraste cien elektriny na svetových trhoch. Najmä sociálne slabším občanom SR pred príchodom zimy…
Po vzniku samostatnej SR už pred 30 rokmi sme sa rozhodli vydať po inej zelenej energetickej ceste k udržateľnej budúcnosti na planéte, ako si vybrali občania Rakúska. „Slovenská cesta“ sa javí byť nielen ekonomicky, ale aj environmentálne vhodnejšou cestou.
Nedávno skončený Glasgowský klimatický summit vytýčil prakticky jednotný cieľ – v polovici 21.storočia dosiahnuť „uhlíkovú neutralitu“ vo všetkých krajinách sveta ! Ak by dnes u južných susedov urobili medzi svojimi občanmi referendum o energetickom využití jadrových elektrární, dopadla by voľba občanov v Rakúsku možno inak ako v roku 1978 ?! Vtedy po ráznych protestoch „zelených“ v referende odmietli spustenie novovybudovanej jadrovej elektrárne s výkonom 800 MW za 1 milardu €, aj keď len tesnou väčšinou 50,5 % ku 49,5 %… Také grandiózne gesto si môže dovoliť asi len bohatý štát! Odvtedy uplynulo 43 rokov, z polcesty sa vrátiť nedá – susedia budú musieť v blízkej budúcnosti žiť s „umelými“ lesmi a poliami. Urobiť správne rozhodnutie dokážu len predvídavejší – za chyby rodičov musia teraz aj v budúcnosti platiť ich deti aj vnúčatá…
O výhodnosti „slovenskej zelenej cesty“ za všetko hovoria oficiálne štatistiky SR a Rakúska 2020. V SR všetky jadrové elektrárne s inštalovaným výkonom 1940 MW vyrobili 15500 GWh elektriny, v Rakúsku 1300 veterných elektrární s inštalovaným výkonom 3120 MW v roku 2020 vyrobilo iba 7000 GWh elektriny ! Ak do toho započítame, že projektovaná životnosť veterných elektrární je cca 20 rokov a jadrových elektrární viac ako 60 rokov, vychádza na Slovensku výroba MWh elektriny po vzniku SR približne 10 krát lacnejšie ako v Rakúsku !
Dovolím si stručnú kalkuláciu, o koľko financií došlo Slovensko za uplynulých 15 rokov od odstavenia V1. Pri bývalej ročnej produkcii 2 blokov AE V1 EBO cca 8 tisíc GWH a „priemernej“ cene elektriny 60 € / MWh (burza v Prahe, roky 2020-2021) doteraz stratilo 15 x 8000 x 1000 x 60 = 7 200 000 000 € (7,2 mld €), pri priemernej ročnej produkcii elektriny v hodnote 360 milionov € ! Oficiálny štátny rozpočet Slovenska v roku 2020 bol 26,3 miliardy € (o schodku radšej pomlčím), čiže fiktívna finančná strata za odstavenú V1 s inštalovaným výkonom cca 1000 MW predstavovala cca 1,37 % štátneho rozpočtu SR ! Projektovaná životnosť jadrovej elektrárne je cca 60 rokov a odstavenie 2 blokov bolo predčasná po cca 20 rokoch prevádzky, zostáva nám odhadom 40 rokov, kedy mohla V1 vyrábať zelenú elektrinu. Suma sumárum, 360 miliónov x 40 = 14 400 miliónov €, toto je orientačná konečná suma za nezmyselné odstavenie V1 ! Suma 14,5 miliardy € predstavuje finančnú hodnotu cca 3 Plánov obnovy, ktorá má byť poskytnutá SR ako kompenzácia antiCovid opatrení z EÚ na roky 2022-2024. Ale financie z Plánov obnovy dostanú proporcionálne všetky členské štáty EÚ.
Po uznaní jadrových elektrární ako zelených zdrojov energie z Bruselu ostáva otázka, či by SR nemala požiadať EÚ o nejakú kompenzáciu stratených financií z predčasného odstavenia V1 EBO. Veď vybudovaniu JE Temelín v ČR nikto ne(za)bránil zablokovaním prístupových rokovaní pred prijatím do EÚ v roku 2004. Alebo to dianie pred vstupom do EÚ bolo iba akési „divadlo“ pre nezainteresovaných občanov Slovenska? V každom prípade s veľmi drahým 14,5 miliardovým scenárom…
Nemám bližšie informácie o tom, prečo sa zase odložilo spustenie 3.bloku JE Mochovce, ktoré bolo po úspešnom ukončení všetkých jadrových skúšok pod gesciou MAAE naplánované do konca roku 2021. Mnohých občanov SR by asi zaujímalo, prečo sa 3.blok JE s výkonom 440 MW neprifázoval v období, keď ho Slovensko potrebuje ako soľ pred očakávanou chladnou zimnou sezónou a stále rastúcich cenách elektriny ? Kto za to (po)nesie zodpovednosť…?
Luxus ako v Rakúsku si nedovolilo ani podobne zelené Švajčiarsko, ktoré síce tiež pozastavilo budovanie nových jadrových elektrární, ale tie jestvujúce sa po obnove rozhodlo prevádzkovať ďalej bez uvedenia konkrétneho termínu ukončenia prevádzky…
https://www.ta3.com/clanok/122471/najstarsiu-atomovu-elektraren-na-svete-opat-uviedli-do-prevadzky
Toto všetko bude trvať až dovtedy, kým nepríde verme posledná definitívna energetická revolúcia, ktorá raz a navždy zbaví „energetickej chudoby“ očakávaných cca 10 miliárd ľudí na Zemi. Dožijeme sa toho?
Na záver si dovolím ešte takú úvahu, či by očakávaná energetická revolúcia nemohla prísť aj trochu skôr, ako o 30-50 rokov? Potenciál na to ľudstvo asi má, len by muselo dokázať presvedčiť svojich politikov a nadnárodné koncerny ovládajúce zdroje fosílnych palív, aby vzhľadom na črtajúcu sa klimatickú krízu upustili od ich bezhlavého čerpania.
Ak vedci dokázali v 1.polovici 20. storočia vyrobiť atómovú bombu a po pár rokoch aj vodíkovú, pričom prvé atómové elektrárne na štiepne palivo vznikli cca pred 60 rokmi, prečo nedokázali za uplynulých 70 rokov vyrobiť aj elektráreň založenú na syntéze atómových jadier, na princípe ktorej funguje aj vodíková bomba z polovice minulého storočia? Technológia syntézy atómových jadier by mala byť principiálne bezpečná, ekologická a bezodpadová…
Nestálo by za to, ak by sa najvplyvnejší ľudia sveta namiesto súťaženia radšej spojili a všetky prostriedky a sily vedcov sústredili na novú energetickú revolúciu spojenú s odstránením závislosti od používania fosílnych palív ešte skôr, ako v polovici 21. storočia? V záujme lepšej budúcnosti seba, svojich detí a ich potomkov v rámci budúcich generácií, proste v záujme celého ľudstva? Jednoducho predtým, kým sa nás doteraz trpezlivá matka Zem nerozhodne zbaviť ako nežiaduceho druhu, ak sa ku nej nedokážeme správať zodpovednejšie ? Z histórie života na Zemi existuje veľa dôkazov o tom, aký veľký počet živočíšnych druhov už vyhynul a upadol do zabudnutia…
Ing. Peter Zemánek

Reklama

 

Reklama