Cinematik predstaví exkluzívnu sekciu filmov o sledovaní a dozore

Reklama

 

 

 

 

Medzinárodný filmový festival Cinematik okrem domácich aj svetových noviniek, profilových sekcií a súťaží prináša tiež silné tematické prehliadky. Jednou z nich bude v rámci 16. ročníka festivalu aj programová sekcia Nemáš čo skrývať, ktorá predstavuje filmy tematizujúce dozor a sledovanie, ktoré sú také bežné v našej súčasnosti.
Sekcia sa pozerá bližšie na praktiky totalitnej krajiny i „demokracie“, reflektuje premenu človeka na merateľné telo, skúma psychológiu ľudí, ktorí sledujú a sú sledovaní, uvažuje o prostredí, ktoré je pod dozorom, zaoberá sa čítaním obrazov a pýta sa na politické, biologické či estetické dôsledky všadeprítomného sledovania.
Dokumentárna snímka Obyčajná krajina (An Ordinary Country, 2020) je vyskladaná iba z archívnych materiálov tajnej služby a predstavuje život v socialistickom Poľsku očami jej agentov. Vidíme zábery špehovania a výsluchov, počujeme zaznamenané banálne telefonáty i udania a z inštruktážneho filmu sa dozvieme, ako v byte nainštalovať odpočúvacie zariadenia. Zväčša netušíme, kto je sledovaná osoba a najmä čím sa previnila, iba detailne skúmame jej správanie, ktoré je možno obyčajné, možno podozrivé. Poľský autorský film Tomasza Wolskeho ocenili poroty na festivaloch v Krakowe, Nyone, Minsku, či v Buenos Aires.
Návštevníci Cinematiku budú môcť vidieť aj kreatívny dokument Neobyčajné leto (An Unusual Summer, 2020) o otcovi režiséra Kamala Aljafariho, ktorý si pred rokmi nainštaloval pred svoj dom bezpečnostnú kameru, aby zistil, kto mu stále poškodzuje auto. Autor tento materiál využíva na to, aby rozprával o svojej ulici, o susedoch, o živote v palestínskej štvrti, ktorá je niekedy označovaná ako geto. Aljafari ukazuje, že ide o živé miesto plné zaujímavých ľudí, ktorí nie sú neviditeľní. Jeho film je aktom proti zabúdaniu a svoju úspešnú svetovú premiéru mal na švajčiarskom festivale Vision du Réel.
Dokumentárny triler (T)error (2015) sleduje tajného informátora FBI priamo počas operácie – jeho úlohou je dostať sa blízko k človeku, ktorý je označený za potenciálneho teroristu. Tento informátor hovorí otvorene o svojej práci, vidíme jeho postupy krok za krokom, čo však vyvoláva otázky ohľadom metód vyšetrovania. Je možné, že sledovaní ľudia sú podobnými informátormi umelo tlačení k tomu, aby sa radikalizovali a FBI ich mohla s pompou zatknúť? Oceňovaný americký dokument od režisérky Lyric R. Cabral a režiséra Davida Felixa Sutcliffea, mal svoju premiéru na festivale Sundance, kde získal aj Špeciálnu cenu poroty.

Nemáš čo skrývať otvorí množstvo otázok

Sekcia Nemáš čo skrývať predstaví aj dokumentárnu esej Michaela Palma Dozor v nízkom rozlíšení (Low Definition Control – Malfunctions #0, 2011). Snímka otvára množstvo otázok súvisiacich so životom v spoločnosti, ktorá sleduje a dozerá. Zatiaľ čo sledujeme zábery (akoby) z bezpečnostných kamier, odborníci od neurológov po filozofky médií uvažujú o sledovaní, dátach, mechanizácii videnia či o tom, ako sa menia obrazy. Snímka sa dostala do programov festivalov v Rotterdame, Viedni či poľského New Horizons.
Posledným titulom sekcie bude nemecký dokument dvojice Bettina Ellerkamp a Jörg Heitmann s názvom killer.berlin.doc (1999). Berlín zaznamenaný na video, ktoré kričí deväťdesiate roky, je dejiskom filmového sociálneho experimentu. Desať ľudí prichádza do mesta, aby hrali hru na vrahov každý z nich má vypátrať niekoho iného zo skupiny, no zároveň vie, že niekto sa snaží nájsť jeho, každý je lovec, no zároveň lovený. Svetovú premiéru mal titul na festivale Berlinale.
TS Cinematik

Reklama

 

Reklama