Koktail

1. Poznáte ulice v Piešťanoch nazvané podľa hradov?

Published

5 rokov ago

22. marca 2020

PNky.sk

Reklama

Poznáte názvy, alebo mená ulíc na pomerne novom sídlisku v Piešťanoch? Ide o sídlisko za Bodonou, smerom na sever. Je ich tam už dvanásť, a stále ešte pribúdajú.

Nepíšem o tom preto, že dlho mali poštári problém s doručovaním pošty a u taxikárov ešte treba vysvetľovať, kde to je a ako tam prísť. Viacerí ľudia si myslia že Košecká ulica neexituje, že niekto nechtiac napísal e namiesto i, teda že ulica je Košická. Mňa skôr zaujalo to, ako prišlo k takému peknému súboru názvov ulíc? Tematínska, Čachtická, Beckovská, Trenčianska, Lednická, Košecká, Hričovská, Budatínska, Strečnianska, Starhradská, Súľovská, Likavská.

Reklama

Niečo vám to pripomína? Ak vám to pripomína hrady na Považí, teda od Piešťan proti prúdu Váhu, máte pravdu. Je to tak. Mimo tohto sídliska sú v Piešťanoch ešte dve ulice s názvami odvodenými od rieky Váh. Vážska, sledujúca Váh od Kruhovky pri Krajinskom moste, smerom na juh. Tou druhou je Považská, ktorá odbočuje z Hoštákov a pokračuje severným smerom. V križovatke sa potom vracia na Hoštáky, alebo vľavo na Žilinskú cestu. Aj jej názov môžeme zahrnúť k hradom, lebo hrad nad Považskou Teplou má meno Považský hrad.

Kultúrna a názvoslovná komisia pri Mestskom zastupiteľstve sa podľa mňa veľmi dobre rozhodla pomenovať ulice podľa hradov. Niekoľko volebných období bol predsedom, resp. členom tejto komisie pán Kornel Duffek. Predpokladám, že on, ako dlhodobo veľmi známa osoba činná v kultúrnej sfére Piešťan, bol iniciátorom takto pomenovať nové ulice v Piešťanoch. Týmto uliciam premenovanie asi hroziť nikdy nebude. Vďaka Ti priateľu za tento nápad!

Reklama

V spolupráci s portálom PNky.sk by som vám rád postupne predstavil tieto ulice, ale i hrady podľa, ktorých sú pomenované spolu s krátkymi príbehmi.

Diel 1. – Vážska, Považská

Začnime samotnou riekou Váh. Ako ju vnímal baron Alojz Medňanský, ktorý ju splavil na plti v roku 1824, teda 11 rokov po najhroznejšej povodni v roku 1813 od nepamäti až po súčasnosť, a to súčasne na celom toku Váhu:

„Keď sa pod teplými lúčmi aprílového slnka alebo po dlhšom teplom daždi topia snehy Karpát a horské velikány posielajú do dolín v hlbinách nazhromaždené vody, ktorých hučiace vodopády počuť do vzdialenosti niekoľkých hodín, a keď každá dolina náhlivo ženie svoj na riavu premenený potok ďalej, aby sa čo najskôr mohol spojiť so svojim ponáhľajúcim sa veliteľom, zdvihne sa Váh v mohutnej velebnosti, naširoko vystúpi zo sputnávajúcich brehov a vtedy vyrovná sa Dunaju, nádheru ktorého je mu určené rozhojňovať.“

Technické a geografické údaje o našej najdlhšej rieke nájde čitateľ v množstve literatúry či na internete, ale takúto úctu a romantický obdiv nie. Jeho autor miloval rodné Slovensko.

J. Fischer, Kúpeľný ostrov z východu, r.1806

Približne takýto pohľad na Váh videl Medňanský, ktorý sa plavil po Váhu približne 2 roky po Fischerovi. A spomína takto: „Váh pri Banke narazí na vystupujúce bralo nútiace rieku zmeniť smer v pravom uhle na západ….. Na značné úpravy a skrášlenie kúpeľov venuje veľký náklad majiteľ kúpeľov, štátny minister Jozef Erdódy…. Práve za kúpeľnej sezóny zatopili roku 1813 rozbúrené vody Váhu pramene i dedinu a usmrtili značný počet ľudí márne sa usilujúcich zachrániť sa na strechách padajúcich domov. Len s obrovským úsilím podarilo sa obnoviť zasypané pramene zničené kúpele tak, že v budúcej sezóne mohli slúžiť a liečiť ľudí.“