Blog Michala Fialu: Pred 100 rokmi

Reklama

 

 

 

 

Prvú vojnu vybojoval no druhá mu bola osudná. Keď sa fotili, boli to už nie tí chlapci, čo po vypuknutí I. svetovej vojny museli narukovať. Boli to navrátilci z frontu. Prežili, no nie všetci. Náš pradedo bol jeden z nich. 28. 10. 1918 vznikla táto fotka. Bol členom 72. pešieho bratislavského pluku.

Oslavy 100. výročia ukončenia I. svetovej vojny a 100. výročie vzniku Československej republiky. U každého z nás táto oslava výročia isto môže rezonovať. Je tu ale otázka, či sme schopní precítiť prežitie týchto udalostí. Predstavte si, že ste 17 ročný mladý chlapec v starých Piešťanoch z ulice Hoštáky, Bottova, Cyrila Metoda, či z inej ulice okolia hrubého /dnešného sv. Štefana/ kostola. Počujete ako bubon hlási narukovanie a následne odchod na vojnu.

Reklama

 

Čo mohli na fronte zažiť? Bol rok 1914. Rusko, Taliansko, Srbsko. Absolvovali víťazstvá aj prehry. Bitky a v nich padlo viacero vojakov, medzi nimi aj naši z Piešťan.

A čo bolo po vojne? Nadšenie z víťazstva vymenila smutná realita stavu v dedine Piešťany. Po návrate vám v uliciach chýbajú kamaráti či susedia. Stratili ste ich na fronte. Máte však zároveň dobrý pocit, že ste niečo vybojovali? Je to niečo, čo sa dá vstrebať? Uchopiť? Alebo je to len pocit preskupenia vlády z jednej mocnosti na druhú? Ako sa to dotkne vašeho okolia? Museli ste bojovať proti ľuďom? Proti svojim bratom Slovanom – Srbom. Vybrali ste si nepriateľa sami alebo vám ho pred hlaveň postavili iní? Čo prežívali chlapci či chlapi na fronte a čo ich ženy a rodiny doma v starých Piešťanoch? Kto im pomohol na poli či okolo domu? Kto bol viac v bezpečí? Vy vojne či oni na dvore?

Reklama

 

 

Je tu viac momentov na zamyslenie, no každý má svoje spomienky a každá rodina prežívala tieto časy rôzne. Vieme o pocitoch a neskorších následkov dosť? Má nám, kto ešte sprostredkovať tieto zážitky aspoň nad fotografiami v albumoch našich dedov či pradedov? Zaujímame sa o osudy našich predkov dostatočne?

7.12.1918 bolo konané národné zhromaždenie za prítomnosti asi 600 občanov Piešťan a bola prečítaná zpráva Dr. Beneša. Slovenská Národná Rada bola rozšírená na 43 členov, jeden z členov bol aj náš pradedo Michal Mišura.

Na charakterizovanie vtedajších pomerov nebude od veci uviesť obsah vývesku Slovenskej národnej rady zo dňa 11.12.1918, obsah ktorého je nasledovný: „Pomôžte a zachráňte! Žiadame všetkých našich Slovákov, ktorým blaho a prospech našej mladej Československej republiky a nášho novozrodeného Slovenska na srdci leží a ktorí sú schopní roboty, aby ihneď pomohli vykopať a znášať úrodu dosiaľ na poli sa nachodiacu ako: zemiaky, repu, kukuricu, mrkvu. Lebo nezabúdajte, že dnes musíme zaopatriť pre robotníkov v továrňach živobytie, ktorí nám vyrábajú priemyselné články ako plátno, šatstvo, obuv, cuker, olej, tabák, a keď my im nedáme toto živobytie, nebudeme mať potom ani najnutnejšie priemyselné články a ani na jar nebudeme mať čo jesť. Ten, kto dľa svojej možnosti sa nepričiní a práce sa nechytí, nemôže sa počítať za člena v našej slobodnej Čsl. republike, lebo je zradcom života nášho Československého štátu, ktorí tisícami životami Vašich bratov synov a otcov musel byť vykúpený a bude preklenutý od sirôt, vdov, ktorí stratili svojich drahých živiteľov, lebo im od úst chlieb utrhuje.“

Tak bolo vyvesené na výveskách v obci Piešťany.

A čo bolo potom?
Ten náš Michal Mišura sa po návrate oženil s Helenou Nedeľkovou. Žili spolu vedno a mali 3 deti. Neskôr však Nedelková zomrela a Mišura nemohol opatrovať 3 deti sám, tak mu našli druhú ženu Máriu Noškovú z Moravian nad Váhom. Mali ešte jednu dcéru Annu, našu babku. Pracoval ako policajný strážmajster v obci Piešťany. Obecná polícia mala vtedy vážnosť.

Michal Mišura bol v 2. svetovej vojne postrelený. Na poslednú chvíľu, keď sa s posledných síl pohol ho vytiahli z jamy, ktorú na fronte už – už zasýpali vápnom. Tri roky ešte žil s vážnym zranením.

Vojny poznačili veľa životov nie len v Piešťanoch, ale na celom svete. Nesú rôzne odkazy i poučenia. Ak si ich vieme pripomenúť, je to prvý predpoklad, že sa nebudú tieto útrapy opakovať.

Fotku Michala Mišura preto zakladám do nášho rodinného albumu a jej kópiu do rodostromu – genogramu.

Michal Mišura narodený 1897
1949 odovzdal svoju šlachetnú dušu stvoriteľovi

Vďaka vám naši legionári z Piešťan.
Vaša DNA a spomienky sú stále v nás – vašich potomkoch.

S láskou spomíname
Michal Fiala
zapísal 22. 10. 2018

Citované informácie: Úradná správa z obecného archívu 1928/ zápisnica Slovenskej Národnej Rady

Reklama