Koktail
Slovenskí Anjeli sa prechádzali po Čachtickom hrade, ich odev vznikol z nechcených materiálov
Hlava slow fashion značky Bartinky Martina Mareková Kuipers a maliarka na telo Andrea Jacková spúšťajú nový projekt. Slovenskí Anjeli sa prešli pred pár dňami po Čachtickom hrade a teraz zavítajú na rôzne podujatia, vianočné trhy, či iné akcie. Ľuďom, ktorí sa usmievajú, budú rozdávať dobré správy. Je to však len jedna z aktivít rodáčky z Piešťan, ktorá momentálne žije striedavo v kúpeľnom meste a v Holandsku.
Martina Mareková Kuipers šije krásne oblečenie z „odpadových“ materiálov respektíve zo starého nechceného textilu, s ktorým uspela v Holandsku, USA, Japonsku i na Slovensku. Jej tvorba je životným postojom a presvedčením, že to netreba s množstvom vecí a nakupovaním preháňať, pričom aj ona sa musela k tomuto životnému krédu postupne vývojom prepracovať. Kostýmy Slovenských Anjelov sú tiež vyrobené z nechcených materiálov, každý jeden je unikátny. A dobré správy? Sú to porekadlá, pranostiky a múdrosti našich predkov. Pointou je viac dobra a pozitívneho v uliciach. „Ak to nechápete, nevadí, hlavne si to užívajte!“ hovorí M. Mareková.
Cesta k nájdeniu seba
„Narodila som sa v Piešťanoch, no prvých desať rokov môjho života sme žili na myjavských kopaniciach. V roku 1988 sa moji rodičia do Piešťan vrátili a zostala som tu až do začiatku vysokej školy. Navštevovala som ZŠ na Mojmírovej ulici a potom Gymnázium Piešťany. Stále tu mám rodinu a aj keď už vyše dvoch desaťročí žijem mimo, som tu často. Mám tu i moju skvelú pani krajčírku Vierku Mičovú, vďaka ktorej má moja značka produkty v nadštandardnej kvalite,“ približuje svoj vzťah k Piešťanom Martina. Ako sa však dostala k vlastnej módnej značke? Bola to pomerne dlhá cesta a vznik nebol úplne plánovaný. Martina neštudovala módny dizajn a dokonca podľa jej slov patrila k shopaholičkám.
Všetko sa začalo v Británii. „Prišla som tam v roku 2005, tesne pred finančnou krízou. Bol to pre mňa trošku šok, keďže som vhupla do masového konzumu a sama som nadmernému nakupovaniu časom podľahla. Keďže som bola manažérkou privátnych nehnuteľností na prenájom, musela som sa stretávať s klientmi, takže som potrebovala dobre vyzerať. Mala som na to peniaze, vždy som sa rada obliekala a tu bol obrovský výber. Časom ma to však prevalcovalo. Stres z práce a sebavedomie som si dodávala oblečením, vnútri som však cítila, že to nie je ono, že to nie som ja. Nadmerné množstvo oblečenia a plytký vonkajší prejav mi prestal vyhovovať a časom sa to vo mne zlomilo,“ vysvetľuje.
K bodu zlomu dopomohlo aj sťahovanie s priateľom, ktorý je dnes už manželom, do Holandska. Práve tu začala Martina šatníkový detox. Dôvodov pre nenakupovanie bolo viacero. „Prvým bolo, že som zostala bez práce a nemala som peniaze. No na druhej strane som zistila, že mám taký plný šatník, že ani nepotrebujem nakupovať. Tretím dôvodom bolo, že tým, že som zostala doma, som začala sledovať „upcyling world“ a zistila som, že toho máme naozaj veľké množstvo. A tak sa mi aj prestalo chcieť nakupovať. Zo začiatku som len prestala chodiť do obchodov, aby ma to nelákalo a zistila som, že to ani nepotrebujem. Dnes mi nadmerné nakupovanie príde aj ako veľká strata času,“ hovorí.
Ako nezamestná sa snažila nejako zabaviť, kým muž príde z práce. Téma upcyclingu ju chytila a vzdelávala sa hlavne z amerických zdrojov, kde to v roku 2011, už bol veľký trend. „Do detoxu som bola donútená okolnosťami, ale urobila som si z toho na uľahčenie výzvu – vydržať rok bez nákupov. Spočiatku som mala myšlienky ísť nakupovať, ale samej sa mi ani nechcelo. Postupom času boli z jedného roka dva, až sa to stalo mojím životným štýlom. Zistila som, že je to veľmi oslobodzujúce – nezabíjať čas v nákupných centrách. Človek naozaj môže ten čas využiť na niečo iné,“ vysvetľuje M. Kuipers.
Vznik Bartinki i Fashion revolution
„Tak som si upcyclovala, najprv som len pre seba niečo vyrábala, ale zistila som, že by som si chcela znovu osvojiť zručnosť ušiť si veci vlastnými rukami. Najprv som vyrábala doplnky – mini kabelky, brošne – také malé kúsky, dnes mi to príde smiešne. Len tak som si na jednom zahraničnom portáli otvorila konto a skúsila svoje výrobky predať. A oni sa postupne začali predávať! Pre obchodík som si musela vymyslieť názov. Pamätám sa, ako som sedela v jedálni a vravím manželovi: „Čo keby sa to volalo Bartinka?“ Je to vlastne spojenie môjho a manželovho mena, on je Bart, ja som Martina, Tinka, takže BARTINKA. Spočiatku nás tak volali kamaráti – prezývka na spôsob „Brangelina“. Manžel sa zasmial, že to je hrozné, nevedel na to reagovať, tak som to zmenila na Bartinki,“ spomína Piešťanka.
Okrem vlastnej módnej značky sa na Slovensku venuje koordinácii projektu Fashion Revolution. „Celý západný svet je preplnený konzumom a materiálom a začína to prenikať aj na Slovensko. Čo sa týka nechcených materiálov, je to spôsobené nezmyselným a nadmerným množstvom tovaru, tovar sa jednoducho stáva odpadom, pretože ho nik nechce. Ak je aj poškodený, ľudia sa mu nebudú venovať, chcú sa toho zbaviť. Myslím, že základnou vecou každého z nás je zamyslieť sa nad sebou, nad svojím správaním a nad svojimi spotrebiteľskými zvyklosťami. Čo sa týka oblečenia, stačí otvoriť skriňu a znovuobjaviť svoj šatník a zistiť, či naozaj potrebujem nové kúsky alebo si vystačím s tým, čo mám. V súčasnosti máme všetci toho oblečenia naozaj tak veľa, že si vystačíme. Nespoliehala by som len na recyklovanie, v prvom rade by som znížila spotrebu, konzum – je to veľmi podstatné,“ hovorí Martina.
Viac si môžete prečítať tiež na www.startitup.sk.
-red-