Blog Adama Reháka: Prečo riešime následky a nie príčiny?

Reklama

 

 

 

 

Mnohí ma poznáte ako cestovateľského blogera, ale dnes som sa rozhodol písať o niečom inom, a to o mojom pohľade ako sa u nás na Slovensku často nezmyselne riešia problémy. Hneď v úvode by som chcel objasniť, že tento blog nemá za úlohu diskreditovať konkrétnych ľudí, vedenia miest, obcí, alebo žúp či štátu. Je iba mojím subjektívnym pohľadom na problém, ktorý sa týka nás všetkých a akousi úvahou ako by sa možno dali následky problému eliminovať.

O akom probléme to vlastne idem písať? Problém, ktorý vyplýva už z nadpisu – to, že neriešime problém, ale iba následok problému. Môj dnešný príklad sa bude týkať životného prostredia a jeho ochrany.

Reklama

 

Za ostatné obdobie sme mali možnosť vidieť ako je príroda nevyspytateľná a ukazuje nám to prostredníctvom počasia. Najmä silný vietor, ktorý nás potrápil už minulý rok a spôsobil škody na majetku a chvalabohu zatiaľ nie na ľudských životoch. Padajúce konáre, vyvrátené stromy, či silný vietor sa začali stávať pravidlom počas búrky. A tu si myslím, že sa nachádza kameň úrazu. Prečo sa viac nedbá na revitalizáciu drevín a namiesto toho sa za každú cenu snažíme zachovať strom len preto, že je pekný, alebo ho sadil niečí starý či prastarý otec?

Ja pochádzam z dediny a sám si prírodu vážim a snažím sa ju zachovať a chrániť. Príde mi však nezmyselné za každú cenu zachovávať niečo pre jeho estetickú alebo citovú väzbu. Ešte horšie, keď je v tom len ľahostajnosť ľudí. Drevo je jedno z mála obnoviteľných zdrojov, tak by sme ho asi mali viac obnovovať. Samozrejme, nebyť svedkami opačného extrému, ktorý sa deje v Tatrách, a to bezhlavému rúbaniu.

Reklama

 

 

Spomeniem preto pár príkladov, ktoré sa už stali a pár príkladov, ktoré môžu mať ešte katastrofálne následky. Určite si každý spomína na to, ako bol uzavretý húpací most v lete minulého roka. Príčinou bol zlomený konár na strome nad konštrukciou mostav dôsledku silného vetra. Po odstránení následkov sa zistilo, že stromy na Lide, a teda aj ten, ktorý spôsobil škodu, už vyše 10 rokov nadsluhujú a budú takmer všetky odstránené a nanovo vysadené. Asi otázka väčšiny ľudí vtedy znela: „Kebyže sa toto nestane, ako dlho by tam ešte tie stromy boli?“ No zjavne asi ďalších 10 rokov by nás strašili pokiaľ by sa nestalo niečo podobné. Z tohto príkladu by sme si mali zobrať ponaučenie.

Ďalší príklad sa stal na jeseň minulého roka na Vážskej ulici. Áno je pravda, že v tomto prípade bola jednou z príčin ohrozenia životov rekonštrukcia parkoviska. Môj názor však je, že pri takýchto prácach, keď je narušený koreňový systém je správne zeleň revitalizovať. Nebolo by lepšie keby stromy, ktoré sú vyššie ako samotná bytovka neboli odstránené a vysadené nové? Viem, že pre mnohých strašná predstava, ale opäť sa len odstraňovali následky a nie príčina. Veď predsa pred mestským úradom rekonštrukcia neprebehla a stala sa veľmi podobná situácia o pár týždňov neskôr.

Skúsme sa preto zamyslieť, či je udržiavanie starej zelene viac na osoh alebo skôr viac na škodu. Nie som proti tomu, aby sa staré stromy zachovávali, ale nie na úkor ohrozenia života a majetku.

Stačilo by na začiatok skúsiť nadstaviť systém lepšie. Spomenul som príklady, ktoré sa už stali, a tak sa dostávam k príkladu, ktorý sa môže stať. Ako som už písal vyššie bývam v jednej z okolitých dedín a takmer každý deň dochádzam do Piešťan. Už niekoľko rokov sa pozerám a niekedy mám až strach ísť popod Červenú vežu, ktorá skoro celá už patrí súkromným vlastníkom, s tým, či nepadne na cestu niektorý z tých nahnutých stromov. To sa naozaj čaká len na to kým sa niečo stane? Nech mi nikto nevraví, že vyrezanie 20-30 stromov naruší ekosystém a bude to zásadný zásah do prírody.

Stačilo by skúsiť konečne zasiahnuť prevenčne a odstrániť príčinu možnej katastrofy a nie až následky ako to býva zvykom. Veď čo má vyššiu hodnotu ako ľudský život? Desiatky stromov určite nie.

Adam Rehák, Ilustr. foto: archív-

Reklama