Blog Adama Reháka: Korlátka – zrúcanina hradu nad obcou Cerová

Reklama

 

 

 

 

Víkendové počasie na prelome mesiacov september a október prialo turistike a preto Vám prinášam nový blog s novým tipom na výlet. Opäť som nemal núdzu o spoločnosť a tak mi nič nebránilo spoznať ďalší hrad na Slovensku. Naposledy som písal o hrade na pohorí Malých Karpát a tejto lokalite som zostal verný aj tentokrát, len z inej strany.

Ako už z nadpisu vyplýva, navštívil som zrúcaninu hradu nad obcou Cerová. Piešťany sú, ako vždy môj štart a znova volím cestu cez Vrbové až do Trstína, kde odbočujem na Senicu do obce Jablonica. Tu si dávajte pozor, lebo tam nie je značená odbočka na Cerovú, ale na Rohožník smerom doľava. My sme odbočku minuli, ale našťastie sme mali pre takýto prípad navigáciu, ktorá nás nasmerovala. Ako už neraz, opäť mi nedá sa trocha neposťažovať na zlé značenie na Slovensku. Ako keby sa hanbíme za to, že tu niečo také krásne máme a hneď vysvetlím prečo.

Reklama

 

Prichádzame do obce Cerová, kde hrad vidno už z cesty, ale žiadna orientačná tabuľa kam treba ísť alebo kde je vhodné nechať auto. Nakoniec sa pýtame milého pána, ktorý nás naviguje. Hneď pred obcou Cerová je odbočka vľavo na obec Cerová – časť Rozbehy a tam treba ísť. Na prvej križovatke odbočiť vpravo až prídete k cintorínu s plochou na parkovanie. Cesta bez blúdenia trvá cca 50 minút až 1 hodinu podľa premávky, čo nám vôbec neprekážalo, nakoľko je cesta zaujímavá sama o sebe.

Korlátka

Prichádzame na parkovisko, kde hneď vidíme pekne urobenú rozhľadňu na malej lúke a veterné elektrárne na vrchole kopca. Ideme k rázcestiu a vyberáme cestičku smerom na Korlátku. Najskôr máme malé pochybnosti, pretože hrad nie je vôbec vidieť. Ideme teda po chodníku, ako nás naviedla značka. Po pár minútach prechádzame cez akési stromové „hradby“, za ktorými sa nám hrad odhaľuje v celej svojej kráse.

Reklama

 

 

Ideme ďalších cca 5 minút a dostávame sa pred kamenné hradby a zároveň pred vstup do zrúcaniny. Hrad je veľmi pekne situovaný na kopci medzi lesom a lúkou. Obzvlášť na jeseň to tu medzi tými farbami vyzerá naozaj krásne.

Hrad, ako som už našťastie zvyknutý, nie je len zabudnutá kopa kamenia. Pri hrade je zložená paleta s tehlami. Vidno, že sa tu pracuje, zjavne na báze dobrovoľníctva, čo opäť raz obdivujem. Okrem domurovávania hradieb sú tu vybudované provizórne schody a zábradlie, či malý rebrík na miesto s krásnym výhľadom. Hrad sám o sebe nie je veľmi rozľahlý, no dá sa ísť dosť vysoko za naozaj zaujímavým výhľadom, takmer až k veži hradu.

Nevýhoda je, že hrad sa nenachádza na úplnom vrchu, čiže výhľad je obmedzený. Niekomu sa možno nebudú páčiť aj veterné elektrárne umiestnené rovno nad hradom. Mne to však prišlo ako zaujímavý kontrast medzi históriou a súčasnosťou. Celý hrad prejdete asi za 15 minút a je pokojne vhodný aj pre deti. Ak máte šťastie a dobre sa pozriete, tak máte aj možnosť uvidieť obrysy hradu Branč, o ktorom som už písal.
TIP: Ak máte čas a chuť, dá sa ísť pozrieť aj bližšie k elektrárňam, kadiaľ vedie cesta od rázcestia pri parkovisku. Určite sa oplatí pozrieť.

Reklama