Spoznaj nepoznané

Reklama

Spoznaj nepoznané

Sĺňava Piešťany – Vtáčí ostrov

Vodná nádrž Sĺňava vznikla v roku 1959 prehradením vôd Váhu a tým sa vytvorila 430 ha vodná plocha. Nachádzajú sa tu dve významné ornitologické lokality.

Reklama

Na pravej strane Sĺňavy, aktívnym vysádzaním vegetácie, vznikla pre vtáctvo významná lokalita s rozlohou 2,5 ha pod názvom Výsadba. Súčasťou tohto areálu je ornitologický stacionár, na ktorom prebieha výskum spojený s krúžkovaním migrujúceho vtáctva.

Reklama

Druhou významnou lokalitou je umelo vytvorený štrkový ostrov, ktorý vznikol v roku 1976 v strednej časti vodnej nádrže Sĺňava. Má rozlohu 2,8 ha a dostal názov ostrov Čajka, avšak viac je známy pod názvom Vtáčí ostrov. Ornitológmi tu bolo zistené hniezdenie piatich druhov čajok, je významnou hniezdnou lokalitou rybára riečneho a chavkoša nočného. Na ostrove bolo zaznamenaných 20 druhov hniezdiacich vtákov. Spomenuté lokality – Výsadba a ostrov Čajka, sú vyhlásené za chránené vtáčie územia so zákazom vstupu.

Piešťanskí ornitológovia a ochranári prírody sledujú od mája tohto roku vďaka monitorovacej kamere život na Vtáčom ostrove aj na diaľku. Osadená bola z ich iniciatívy a z iniciatívy CHKO Malé Karpaty. S jej realizáciou pomohli piešťanské firmy. Pokračovaním monitoringu je projekt Spoznaj nepoznané. V rámci neho je zabezpečený online stream z kamery na ostrove, a tak môžu Piešťanci i všetci, ktorých zaujíma príroda naživo vidieť pestrý život ostrova.

Online stream pre verejnosť beží denne od 7:30 h do 20:00 h. V rámci neho sa cyklicky zobrazujú pohľady na hniezda chavkoša nočného, kolóniu čajok bielohlavých, život a hniezda čajok smejivých i rybára riečneho.

Stream na youtube nájdete tu https://www.youtube.com/user/PNkySK/live a v okne nižšie záznamy z predchádzajúcich dní.

Tento projekt je realizovaný vďaka

Chavkoš nočný

Hoci to jeho meno evokuje chavkoš nie je prísne nočným vtákom. Je často aktívny aj cez deň a hlučný v hniezdnych kolóniách. Počas letu sa ozýva silným jednoslabičným hlasom pripomínajúcim hlas žaby. Vtáky nocujú spolu vo veľkých skupinách na stromoch. Hniezdi v močiaroch a rybníkoch s bohatou vegetáciou, s kríkmi a so stromami. Kŕmi sa aj na pasienkoch, kanáloch a vodných nádržiach. Európska populácia zimuje v Afrike. Za posledné desaťročia jeho populácia mierne klesla, celkový počet hniezdiacich párov v Európe je asi 87 000.

Prvé exempláre boli podľa ornitológa Ericha Kubicu zaregistrované na Sĺňave v sedemdesiatych rokoch. Objavujú sa počas migrácie koncom marca a v posledných rokoch hniezdia na Vtáčom ostrove i Výsadbe. Je to ďalší príklad, že tento pomerne plachý vták, dokáže existovať aj v blízkosti ľudí pri kolookruhu Sĺňava.

Čajka bielohlavá

Počas ťahu sa môže vyskytnúť na celom území Slovenska. Jej hniezdenie bolo na Slovensku zaznamenané po prvý raz v roku 1983 a bolo to práve na Sĺňave. V súčasnosti hniezdi na Slovensku na viacerých lokalitách 30 až 100 párov.

Ide predovšetkým o Huršovskú zdrž, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Dubnické štrkovisko a i. Hniezdi jednotlivo aj v kolóniách. Na hniezdiskách vytláča aj preduje ostatné druhy čajkovitých vtákov. Živí sa všetkou dostupnou potravou, rybami, bezstavovcami, rôznymi malými stavovcami (napr. hraboše), mláďatami aj vajciami vtákov aj odpadkami na skládkach. Najväčšia populácie hniezdi v Španielsku, Chorvátsku, Taliansku.[/vc_column_text][vc_images_carousel images=“205439,205436,205438,205437″ img_size=“1000×600″ onclick=“link_no“ autoplay=“yes“ wrap=“yes“ css_animation=“fadeIn“][vc_column_text]

Čajka smejivá

Najviac rozšírený druh na Slovensku, počas ťahu sa vyskytuje na väčšine územia Slovenska, okrem horský oblastí. Zaznamenávame ju hlavne pri vodných tokoch a vodných nádržiach, ale aj na poliach. V mimohniezdnom období sa bežne vyskytuje v kŕdľoch s inými druhmi čajok. Zimuje pri nezamŕzajúcich tokoch a nádržiach, často sa správa synantrópne (v mestách, na skládkach a pod.)

Na hniezdiská prilieta v marci, ktoré hlavne obsadzuje cez deň, pričom v začiatkoch sezóny nocujú na inom mieste. Neskôr lokalitu na noc neopúšťajú. Hniezdia na vodných nádržiach a rybníkoch, prevažne na ostrovoch, ideálne s nízkou vegetáciou, no dokážu zahniezdiť aj vo vysokej vegetácii, ojedinele aj na stromoch. Vytvárajú kolónie, málokedy hniezdia solitérne. Často sa do kolónie primiešajú aj iné druhy čajkovitých vtákov (č. čiernohlavá, č. bielohlavá, rybár riečny). Počas hniezdenia sa živí prevážne vodným aj suchozemským hmyzom, neskôr rôznou potravou, veľmi často konzumuje čerešne. V zimnom období sa živí prakticky všetkou dostupnou potravou. Po vyhniezdení opúšťajú kolónie a postupne a mladé čajky odvádzajú na iné miesta.[/vc_column_text][vc_images_carousel images=“205445,205443,205446,205444,205447,205442″ img_size=“1000×600″ onclick=“link_no“ autoplay=“yes“ wrap=“yes“ css_animation=“fadeIn“][vc_column_text]

Rybár riečny

Prilieta k nám v apríli. Páry obsadzujú piesčité, kamenisté alebo menej trávnaté ostrovy riek, štrkovísk a jazier. Niekedy sú ochotné hniezdiť aj na plávajúcich umelých ostrovčekoch. Často hniezdi v kolóniách.

Hniezdo tvorí obvykle len vyhrabaná kotlinka na zemi bez väčšej výstelky. V znáške bývajú najčastejšie 3 vajcia. Ich základná farba je bledá až olivovozelenkastá, s početnými tmavohnedými škvrnami. Na vajciach sa pri sedení striedajú obaja rodičia počas cca 21 – 31 dní. Po vyliahnutí rodičia mláďatá aj týždeň zahrievajú. Rodičia ich kŕmia predovšetkým malými rybami, kôrovcami a vodným hmyzom. Mláďatá vedia lietať ako 22-až 33-dňové a rodičia ich ešte dokrmujú 1 – 2 mesiace. Po vyhniezdení sa často rozptyľujú do okolia. Jesenný ťah prebieha od júla do septembra. Druh je ťažný, zimuje hlavne na morskom pobreží západnej, centrálnej až južnej Afriky.[/vc_column_text][vc_images_carousel images=“205449,205450″ img_size=“1000×600″ onclick=“link_no“ autoplay=“yes“ wrap=“yes“ css_animation=“fadeIn“][vc_column_text]